Dovolenka Rovišće | Chorvátsko-reny.sk

Obec Rovišće leží na západných svahoch Bilogory, má rozlohu 103,23 km2 a pozostáva z 12 osád, ktorá má podľa sčítania r. 2011 populáciu 4.822 obyvateľov. Najväčšie osady sú Rovišće a Predavac, ktoré sa nachádzajú na ceste Záhreb - Bjelovar. Rovišće sa prvýkrát spomína v zachovanom dokumente z roku 1232. V ňom kráľ Slavónie, vojvoda Koloman, daroval panstvo Konjskej dvom ľuďom z Rovišća, Dragovi a Dragcovi, otcovi a synovi. Rovišće bol teda už v 13. st. pevnostným mestom, ktorého obyvatelia boli vo vojenskej službe kráľa.

Obec Rovišće

Erb obce Rovišće zobrazuje vojaka s puškou na zelenom vrchu s modrým pozadím. Dva dubové listy, zlatý klas, stromový háj, červeno biela šachovnica, 1232 - rok prvej zmienky o obci, 1993 je rokom založenia obce. Hore a dole sú umiestnené texty Opčina a Rovišče.
Vlajka obce je modrá, v strede je erb obce ohraničený zlatým lanom.
Pomer šírky a dĺžky vlajky je 1: 2.

Obec Rovišće
Trg Hrvatskih branitelja 2
43 212 Rovišće
Chorvátsko
Telefón: 043/878-079
Fax: 043/878-489
E-mail: opcina.rovisce@bj.t-com.hr
Socky: Fcb
TZ - Bjelovar

GPS: 45°56'46.5"N 16°43'54.1"E
Počet obyvateľov: 4.875
Rozloha. 103 km²
Teplotný priemer: 13°C

Pod správu obce patrí 13 osád: Dijebala, Domankuš, Draganić, Kakinac, Kovačevac, Kraljevac, Lipovčani, Marići, Podgorci, Predavac, Prekobrdo, Tuk, Žabjak

Ubytovanie

Hotel Central
Apartmány Ivankovič
Priv. Prišlin
Apartmány Matič

História

V listine z roku 1255 sa uvádza, že v Rovišće 4. apríla na príkaz kráľa Belu IV. Ban Stjepan prišiel určiť práva a výsady obyvateľov. Dokumenty z roku 1232 uvádzajú Rovišće ako farnosť alebo okres pozostávajúci zo slobodných ľudí, s osobitnými povinnosťami pre vojenskú službu v jednom regióne alebo regionálnej farnosti, a hovoria, že panstvo Konjska je vo farnosti Rovišće. Hranica farnosti Rovišće sa tiahla na západe k potoku Velika, na severe k Bilogora a Gornja Komarica, na juhu k rieke Česma a východná hranica prechádza pozdĺž riek Bjelovacka a Dobrovita až po osady Bjelovar, Kupinovac a Jabučeta.

O dôležitosti Rovišća, ako centra vzhľadom na svoju geografickú polohu, svedčí niekoľko zhromaždení slovanskej šľachty v rokoch 1279, 1341 a 1475. V druhej polovici 14. storočia sa ako krajské mesto Križevci spojili oblasti Čazma, Grđevac a Gorbonok. Po roku 1391 sa už Rovišće nespomína ako okres, ale iba ako okres. Neskoré stredoveké dokumenty hovoria, že obyvatelia Rovišće postavili pevnosť. S vpádom Turkov slúžila pevnosť ako bezpečné útočisko pre ľudí. V tom čase sa rozvíjali remeslá a obchod a konali sa veľké výročné veľtrhy. Rovišće sa stáva križovatkou ciest Záhreb, Virovitica a Koprivnica, Čazma, Sisak, Topusko, Bihać, Split.

V rokoch 1532 až 1538 Turci tieto oblasti vypálili a vydrancovali a mnohých ľudí vzali do tureckého otroctva. V roku 1597 bola pevnosť v Rovišće prestavaná. Počas vojenskej hranice boli hranice trvalé. Po Karlovacskom mieri v roku 1699 stratil Rovišće význam ako pevnosť Krajina a stal sa obyčajnou dedinou Krajina v rámci pluku Križevci. Rímskokatolícka farnosť Najsvätejšej Trojice v Rovišće bola renovovaná v roku 1789, takže Rovišće s dedinami Breza, Prgomelje, Rajić, Tuk a Žabjak boli oddelené od farnosti Cirkvena. Potom sa obnovuje starodávna farnosť Roviška. Kostol Najsvätejšej Trojice v Rovišće bol prvýkrát uvedený v zozname farností goričského arcidekana Ivana v roku 1334.

Podľa historických prameňov bol kostol v roku 1706 umiestnený v strede obce. V roku 1743 sa uvádza, že kostol bol postavený s drevenou zvonicou. Dnešné zvony boli zakúpené v roku 1920. Dlhoročný pastor, teraz zomrelý, Lovro Hadrović, v roku 2000 s pomocou farníkov zrekonštruoval kostol vonku a zvnútra.

Farnosť Najsvätejšej Trojice

Farnosť v Rovišće tu pravdepodobne existovala už v 13. storočí. V tom čase bolo Rovišće sídlom správneho úradu alebo farnosti a veľké množstvo šľachticov. Farnosť s kostolom sv. Trinity sa prvýkrát spomína v Rovišće (Ruuich) v roku 1334 v slávnom zozname farností arciděkana Gorskiho Kotara Ivana. V roku 1346 bol farárom Fabian. V roku 1437 bol farárom v Rovišće Đuro, ktorého odporučil samotný kráľ Žigmund.

Preto sa Đuro stal zagrebským kánonom, ale kanonárstvo prinieslo nízky príjem, takže žiadal, aby si mohol zachovať príjem farnosti v Rovišće. Tu v Rovišće ho pravdepodobne nahradil duchovný pomocník alebo kaplán. Okolo roku 1451 Stjepan, brat menom Đuro, najprv slúžil ako farár v Rovišće a neskôr bol menovaný zagrebským kánonom. V roku 1501 v Rovišće farár Toma a dvaja predkovia alebo kapláni Petar a Đuro. Spomínajú sa aj v roku 1504. Ten rok, 22. apríla, sa šľachtička Dorothea vydatá za Horvata z neďalekého mesta Hedrihovac nechala vôľu farskému kostolu sv. Trojica v Rovišće 4 zlaté forty.

Ďalšie dovolenkové destinácie Bilogorja