Vrcholové lyžovanie a bezpečnosť

Bezpečnosti lyžovania sa v Chorvátsku venuje vysoká pozornosť. Najúspešnejší lyžiari tejto nelyžiarskej krajiny dosiahli úctyhodné výsledky v svetovej špičke tak mužského aj ženského lyžovania. Žiaľ ani jeden zo súrodencov Kosteličovcov sa nevyhli vážnym zraneniam a následným operáciám. Všetky reprezentačné tímy a poverení tréneri sa venujú aj otázkam bezpečnosti pretekárov. Samotná Janica Kosteličová musela svoje pretekanie ukončiť po niekoľkých vážnych zraneniach. Pretekárova schopnosť vrátiť sa z nemocnice späť do vrcholového športu je po každom zranení nižšia. Je na pretekárovi, ako s týmto faktom naloží.

Pretekár lyžiar, ktorý to so svojou kariérou myslí vážne, má riešiť zaujímavý kompromis, jazdiť s maximálnym nasadením, ale s únosnou mierou rizika pádu. Táto problematika má veľmi významný vplyv na dosahovanie ďalekých a dlhodobých cieľov športovca, preto jej musí podriadiť aj čiastočné krátkodobé ciele, či chvíľkové ponuky na zvýšené riskovanie, napríklad pri možnosti nečakaného víťazstva. Troška zariskujem a môžem dnes zvíťaziť, pretože veľa konkurentov nedokončilo závod kvôli zlej viditeľnosti. Takýto risk a prípadný pád, by mohol znamenať koniec sezóny a ďalšie nepríjemnosti, zdravotné, startu pozície v repre atd. Bezpečnosť má vysokú dôležitosť, preto je potrebné v každom športovom tíme vypracovať vlastné pravidlá starostlivosti o bezpečie pretekárov, taktiež vytvárať tlak na organizátorov pretekov, tvorcov pravidiel, výrobcov športového výstroja, aby robili šport bezpečnejším.

Rozsiahlej téme bezpečnosti lyžovania sa môžeme venovať z hľadiska ochranných pomôcok, ich používania, kvality, alebo z hľadiska opatrení prevádzkovateľov lyžovania v rekreačných lyžiarskych strediskách, alebo vývoja nových materiálov a ich využívania pri vrcholovom športe. Nazrime teraz na bezpečnosť v lyžovaní cez problémové oblasti vrcholového lyžovania, kde rozlyšujeme subjektívne a objektívne opatrenia na zaistenie bezpečnosti pretekárov, ktorí bojujú o svetový pohár v zjazdovom lyžovaní:

1. individuálna starostlivoť lyžiara o svoju vlastnú bezpečnosť,
2. opatrenia organizátorov športových podujatí na zaistenie bezpečnosti lyžovania.

1. Vlastná starostlivosť o bezpečnosť lyžovania

Výkony v lyžovaní sa od samotného počiatku pretekania neustále zlepšujú. Porovnajme začiatky pretekania, ktoré môžeme datovať niekam do tridsiatych rokov dvadsiateho storočia (1930), kedy sa vo švajčiarskom stredisku Wengen konali prvé preteky tak, ako sú známe do dnes. Vidíme, že dnešní lyžiari sú stále zdatnejší, rýchlosti sa zvyšujú, schopnosť zatáčania sa zlepšuje, znášanie záťaže sa zvyšuje. Technické náradie lyže, lyžiarky, oblečenie, ale aj bezpečnostné prvky viazanie, helmy, okuliare, chrániče a podobne sa zdokonaľujú.

Prichádzajú lyžiari, ktorí špikujú svoju fyzičku na doraz, ženy cvičiace so závažiami nad sto kilogramov, trénuje sa s periodicitou každý deň, viac fázovo, doplnkové športy aj mimo sezónu. Len kto to sám vyskúšal, dokáže povedať, aké náročné je uspieť vo vrcholovom športe, aké sebazaprenie a nároky na vlastné trénovanie musí vrcholový lyžiar zvládať. Posúvanie hraníc výkonnosti však nesmie niesť zanedbávanie bezpečnosti. Naopak, je potrebné aj v oblasti bezpečnosti dbať na nové trendy a neustále sa zlepšovať. Cit pre rovnováhu, kľudná myseľ, sila, rýchly postreh a úsudok, tréning pádov a podobne, pomáhajú pretekárovi znižovať riziko úrazu pri vrcholovom lyžovaní.

2. Opatrenia organizátorov na zvyšovanie bezpečnosti lyžovania

Lyžiarska organizácia tvorí a zavádza zvyšovanie bezpečnosti zmenami pravidiel, vyžadovaním bezpečnejších tratí od usporiadateľov pretekov, ovplyvňovaním parametrov športového výstroja. Zákonite vždy po vážnych úrazoch športovcov prichádza tlak na zvyšovanie bezpečnosti. Paradoxne sa občas navrhne a presadí do praxe opatrenie, ktoré namiesto pôvodného zámeru zlepšiť, skôr zhorší bezpečnosť lyžiarov. Aké sú hlavné oblasti pozornosti organizátorov smerované na bezpečnosť lyžovania ? Rozhodujú analýzy úrazov, ktoré sa stali. Nie je to najpokrokovejší spôsob, ale vyhodnotenie konkrétneho úrazu športovca ukáže príčiny, prečo sa nehoda stala. Nasleduje snaha odstrániť tieto príčiny, aby sa v budúcnosti podobnému úrazu zamedzilo.

Ak je dôvodom úrazu pretekárova chyba, nepripravenosť, slabá výkonnosť, choroba, indispozícia, môže si za zranenie sám, ale ak sú príčinou zjazdovka, trať, poveternostné podmienky, pravidlá, ide na zodpovednosť organizátor. Preto vidieť snahu organizátorov prinášať nové opatrenia na zvyšovanie bezpečnosti lyžovania. Lenže aj organizátori sú len ľudia a ľudia robia chyby, najmä tí, ktorí niečo robia. Preto stav bezpečnosti nikdy nedosiahne 100%, ale pri každom preteku môže dôjsť k reálnemu úrazu a to z mnohých dôvodov. Smutné je, že sa s tým tak trocha počíta, že zranenia pridávajú na atraktívnosti, že divák očakáva vzrušenie tohto typu a kúpi si vstupenku práve preto. Ako z čias gladiátorov, kedy sa smrť aktérov vyžadovala v priamom prenose je prejavom nízkopudovej úrovne spoločnosti, ak takéto tendencie v športe a diváckej verejnosti nepotlačí.

Šport by mal byť bezpečný pre športovca aj diváka a vzrušujúce by mali byť len góly, body a sekundy, nie zranenia. Kde číhajú hlavné nebezpečenstvá úrazu na lyžiara pretekára?

2.1. Tvrdé zjazdovky

Snahy o vytvorenie rovnakých podmienok pre široké pole pretekárov viedli organizátorov k "skvalitňovaniu" zjazdoviek. Poznáte to, prvý pretekár lyžuje na perfektnom snehu, hladkom podklade, ale s narastajúcim štartovným číslom sa trať zhoršuje. Posledný pretekár už jazdí v rozbitej trati plnej výtlkov, jám a nerovností. Ktosi raz povedal, že je to nefér, preto sa sneh vytvrdzuje. Do tvrdšieho snehu lyže nedokážu urobiť zárez a zničiť trať. Lenže lyžiar sa na tvrdom podklade šmýka, preto výrobca lyží na žiadosť pretekára a servismana prichádza s novým vylepšením, lyže sú tvrdšie, hrany ostrejšie a opäť sa dokážu do terénu "zahryznúť". Držia aj na tvrdšom podklade, ale opäť doň robia rýhy a diery. Tak sa zjazdovky ešte viac vytvrdzujú, až je zo snehu ľad. Na pohyb na ľade sa nepoužívajú lyže, ale korčule, to už je ale iný šport ...

Spadli ste niekedy do snehu a inokedy na ľad, je to veľký rozdiel však? Pády na extra tvrdých zjazdovkách pripomínajú nárazy na betón. Svetové pretekárske lyžovanie sa dostalo do stavu, že sa jazdí takmer výlučne na ľade. Onedlho sa bude jazdiť doslova na ľade. Niektorí usporiadatelia už teraz v zúfalstve z nepriaznivého počasia pripravujú povrchy ako zrkadlo a komisia to schvaľuje. Pretekári budú čoskoro vyzerať ako hokejisti, zabalení v chráničoch, alebo ešte skôr v nafukovacích airbagoch. Pád na tvrdú podložku je tým bezpečnejší "mäkší", čím je vyššia rýchlosť pohybu po danej podložke. Lyžovanie je dosť rýchle, preto pády nebudú také bolestivé, ale čo v prípade šikmej ľadovej zjazdovky, na ktorej spadol v obrovskej rýchlosti lyžiar?

Máme nový problém, ktorý tu pred tým nebol. Ako zastaviť spadnutého a šmýkajúceho sa lyžiara veľkou rýchlosťou po strmom kopci? Lyžiar by sa nám po páde mal niekde zastaviť. Vhodné by bolo riešenie, aby budúce airbagy, ktoré vystrelia spod kombinézy a obalia telo lyžiara do nafúknutého mäkkého vankúša mali povrchovú úpravu podobnú strúhadlu na zemiaky, alebo postačia siete? Bude sa hľadanie riešení v oblasti bezpečnosti uberať týmto smerom a postupne sa z lyžovania stane korčuľovanie na šikmej ploche? Alebo sa úvahy odborníkov vrátia späť k snehu a začnú hľadať od znova? Uvidíme ;-)

2.2. Ťažké a špatné lyžiarske trate, jedny i druhé stavajú chorvátski tréneri

Občas vidieť vo svete lyžovania zvláštny trend stavať "ťažké" trate. Možno si z väčšieho množstva takýchto príbehov spomeniete na ženský slalom vo francúzskom lyžiarskom stredisku Courchevel 21.12.2010. Trať prvého kola slalomu staval chorvátsky tréner žien Zoran Sobol. Sám Sobol sa po pretekoch vyjadril, že mal v úmysle postaviť "ťažký" slalom. Ťažký slalom je slalom, kde sa pretekári ponamáhajú viac, ako obyčajne. Ťažkosť je relatívny pojem, je iná pre juniora a iná pre svetovú špičku. Ak dôjde k zámene ťažký za špatný, chybný, nesprávny ..., potom by rozhodcovia mali zasiahnuť. Je rozdiel medzi ťažkou traťou a nepriechodnou traťou. Pri pokuse pretekať na nepriechodnej trati dochádza k masovým pádom a riziku úrazov.

Sobolovi sa podarilo postaviť také harakiri, že aj mužský predjazdec, v tom čase špičkový francúzsky slalomár Julien Lizeroux, ktorý sa podujal na úlohu predjazdca, nezvládol bránky a komentoval trať ako nerytmickú. Zo sedemdesiatich žien na štarte nedokončilo prvé kolo slalomu 23 žien, čo je vyše 30% pretekáriek. Také číslo pádov treba brať vážne, tu nejde o chyby v jazde či nezvládnutú techniku. To sú špičkoví závodníci. Mnoho žien, ktoré predsa došli do cieľa, mali vážne problémy, ani jedna z pretekáriek neprešla bránkami bez chyby. Pri veľkom výpadku lyžiarok, kedy dochádzalo k pádom ako na bežiacom páse, ide o hazard s bezpečnosťou a zdravím. Túto situáciu prešla jury bez povšimnutia.

O dve sezóny neskôr sa objavil podobný problém v mužskom slalome, ktorý naopak jury trocha prifúkla a vyrobila zbytočnú aféru. Január 2013, preteky slalomu mužov v rakúskom Kitzbühel. Ivica Kostelič je vážnym kandidátom na kombináciu aj disciplínu slalom. Kitzbühelský slalom je započítavaný do kombinácie, nejazdí sa teda jednokolový slalom a skrátený zjazd ako zvláštny závod, ale špecialitou práve v Kitzbüheli je, že ostrý zjazd je zároveň vyhodnotený ako zjazd a ostrý slalom ako slalom. Z týchto dvoch "ostrých" disciplín sa vytvoria výsledky tretej disciplíny, kombinácie.

Trať slalomu stavia tréner a otec chorvátskeho slalomového špecialistu Ante Kostelič. Jury trať kritizuje ako príliš náročnú a pán vrchný šéf Hujara ukáže svetu, že kto je šéfom celej ski-show. Vynadá pánovi Kosteličovi staršiemu do starých mužov s tým, že mu už nikdy nedovolí stavať slalom SP. Trať nechá postaviť Francúzovi, ktorý trénuje talianske mužstvo a práve jeho zverencom jeho trať vyhovovala. Tak sa proste slalomy stavajú, preto sa jednotliví tréneri pri stavaní tratí striedajú, aby bol systém čo najspravodlivejší.

Obidva prípady boli posúdené opačne. Sobolov slalom mal byť odmietnutý ako nebezpečný a Kosteličov slalom sa mal jazdiť ako primerane ťažký. Veď Kitzbühel je Kitzbühelom práve pre jeho náročnosť. Zjazdovka Hahnenkamm sa uvádza ako najťažší zjazd seriálu SP, kombinácia v Kitzbüheli je posledná pravá kombinácia sezóny, inak sa jazdia už len hybridy zvané "superkombinácie", čo sú ľahké jednokolové slalomy a polovičaté zjazdy. Ako môže ten istý komisár, ktorý odštartuje zjazd na "najzabijáckejšej" zjazdovke sveta, označiť príliš vysunutú bránku v slalome za nebezpečie? Žeby nekompetentnosť, alebo nedostatok nestrannosti, alebo je v tom niečo osobné? Tak sa šušká v kuloároch.

Rozhodnutia rozhodcov výrazne ovplyvňujú výsledky v pretekaní, ale tiež bezpečnosť športovcov. Je správne tlačiť na ich kontrolu, vyžadovať od nich zodpovednosť a vyvodzovať osobné dôsledky za chybné rozhodnutia. Veď ide o zdravie a životy športovcov.

2.3. Úradnícky cynizmus a byrokracia

Našťastie už aj Nemec Hujara, ktorý sa príliš zakorenil vo svojej funkcii riaditeľa mužskej časti FIS tam končí. Tiež ako "starý muž" (61), o jeho poslednej sezóne 2013-14 rozhodol výbor FIS. Nuž čo druhému želáš, stane sa aj tebe ;-) Chorvátske lyžovanie a stredisko Záhreb sa dostáva do Club5 Ski Classics združenia lyžiarskych stredísk, ktoré pravidelne usporiadavajú závody SP. Pán Hujara má do budúcna pôsobiť ako koordinátor a odborník pre bezpečnosť lyžovania. Byrokracia je veľkým, samostatným balíčkom, ktorý negatívne ovplyvňuje trendy v bezpečnosti a úroveň nastavenia bezpečia lyžiarov.

Možno sa niekto v Chorvátsku z rozhodnutia o konci Hujaru aj potešil, ale Chorvátsky lyžiarsky zväz zaujal už vtedy v Kitzbuheli sympatické a relatívne pokojné stanovisko, bez veľkého komentovania emócií pána Hujaru, ktorý mal evidentne zlý víkend. Deň pred hádkou s trénermi Chorvátska mal konflikt s talianskym pretekárom Innerhoferom. Pred tým množstvo a množstvo podivných až konfliktných rozhodnutí, ktoré nemajú miesto v dnešnom svete lyžovania. Snaha o "upratanie" úradníka Hujaru niekam stranou je pochopiteľná. Skutočnosť, že to má byť sektor bezpečnosti lyžovania kam ho FIS uprace, signalizuje že bezpečnosť neužíva primeranú vážnosť vo vedení medzinárodnej lyžiarskej federácie.

2.4. Lyže, lyžiarsky výstroj

Lyže a výstroj významne ovplyvňujú bezpečnosť. Kedysi lyže pri pádoch lámali lyžiarom nohy. Preto vzniklo bezpečnostné viazanie a zdá sa, že je po problémoch. Všetky veci a opatrenia v jednom spoločnom systéme majú na seba vzájomný vplyv. Zvyšovanie rýchlostí, vytvrdzovanie zjazdoviek prináša tvrdšie lyže, ostrejšie hrany. Ľadové nerovnosti na trati spôsobujú silné vibrácie lyží, to si vyžaduje napnutejšie pružiny a silnejšie viazanie. Príchod carvingového modelu vykrojenej lyže znamená kratšie lyže, to mení aj štýl jazdy na lyžiach, ktoré majú tendenciu pri zaostaní v záklone lyžiara "vystreliť" dohora. Pevnejšie nastavené viazanie a kratšie lyže nepôsobia dostatočnou pákou na vypnutie lyže z nohy pri páde. Pretekári si opäť trhajú kolenné väzy, lámu nohy, udierajú ramená a hlavy o ľad. Z toho vznikajú nepríjemné zranenia.

Hladké kombinézy zmenšujú odpor vetra pri vysokých rýchlostiach v zjazde, ale pri páde sa na nich závodník šmýka ako na igelite. Ak sa pri dopade udrie na hlave a upadne do bezvedomia, šmýkajúce bezvládne telo sa pravdepodobne ešte viac zraní, alebo poláme. Skrátka a stručne povedané, každý pokus o zmenu na jednej strane spôsobí protizmenu na druhej strane. Pridáme na lyžiach, uberieme na bezpečnosti, ostrejšie hrany z rýchlejšej lyže sa stáva zároveň nebezpečá sekera, či nôž. Hľadanie vzájomnej únosnosti nastavenia systému je vždy vecou nastavenia veľkého počtu parametrov. Aké nastavenie úrovne bezpečnosti je únosné ?

Lyžiarska jury priniesla zo sezóny 2011-12 na sezónu 2012-13 nové parametre pre lyže na obrovský slalom. Argumentom bola zvýšená bezpečnosť pretekárov, pre ktorých rýchle obráčkové carvery začínali už vraj byť príliš nebezpečné. Opatrenie malo znížiť počet zranení. Nové lyže mali byť dlhšie s menším vykrojením, teda väčším rádiusom. Lyžovanie sa stalo pomalším, ale bez zmeny kvality snehu ako i štýlu stavania trate či jeho dĺžky, zároveň aj ťažším. Na toto opatrenie poukazovali viacerí špičkoví závodníci, ale rozhodnutie úradníkov ostalo v platnosti. Vyhodnotením počtu úrazov a zranení sa nakoniec zistilo, že sezóna dopadla po zmene lyží ešte horšie, ako tá predchádzajúca.

Šport je plný peňazí sponzorov a tí chcú byť úspešní, ak už do niečoho investujú. Lenže šport je založený na jednom víťazovi a množstve porazených. To sa sponzorom nemôže páčiť. Od druhého miesta nadol sú všetci nespokojní, preto vymýšľajú, menia, lobujú aby nabudúce uspeli. Hranice vidia neradi, preto sa ide za hranice únosnosti a možností. Tam končí aj bezpečnosť. Je na každom športovcovi, ako s bezpečnostným systémom naloží. Veď nie je účelom byť pár rokov v živote na výslní a dopracovať sa za to k doživotnej invalidite, či ?

2.5. Bezpečnostné a záchranné systémy

Úlohou tejto stránky nie je vyčerpávajúca analýza a hodnotenie všetkých aspektov bezpečnosti vrcholového lyžovania. Chceli sme len poukázať na hlavné témy danej problematiky. Výstupy bezpečnostných opatrení vo vrcholovom športe bývajú aplikované pre rekrečné použitie. Preto je vhodné sledovať trendy a úspešnosť zavádzaných bezpečnostných opatrení, keďže sa budú presadzovať aj do masového využitia a tým sa dotknú aj nás širokej lyžiarskej verejnosti. Športovci nám slúžia ako testovači, na ktorých sa bezpečnostné opatrenia skúšajú a vylaďujú. V komerčnom lyžovaní sa dejú podobné veci, ako na pretekárskych tratiach. Lyžovanie je rýchlejšie vďaka výstroji, zjazdovky tvrdšie, lyžiarov na nich pribúda. Pribúda aj záchranárov, techniky, členov horskej služby, aby bol náš šport bezpečnejší.

Má mať každý, kto si kúpi skipass právo pohybu na lyžiach po zjazdovke medzi ostatnými lyžiarmi? Odpovede na najnovšie trendy v bezpečnosti hľadajte v publikácii "Bezpečnejšie lyžovanie" z edície "Bezpečnejší šport", kde nájdete unikátne informácie a riešenia pre vás a vaše deti.

3. Odporúčané pokračovanie na:

Pravidlá na zjazdovkách - bezpečnosť lyžovania - Počet lyžiarov na zjazdovkách sa každoročne zvyšuje, pre bezpečnosť lyžovania (premávky) boli vypracované pravidlá na zjazdovkách, známe tiež ako "Biely kódex". Desatoro lyžiara by mal ovládať každý, kto sa chystá na lyžovačku v Alpách. Na zjazdovkách sa stretávajú rôzne zdatní lyžiari. Aby si každý z nich odniesol skvelý zážitok z lyžovačky, je potrebné prežiť deň v zdraví, bez úrazu:

3.1. Biely kódex

• Ohľaduplnosť k iným
• Kontrola rýchlosti a spôsobu jazdy
• Voľba stopy / smeru jazdy
• Predbiehanie
• Vjazd na trať, rozjazd na trati
• Zastavenie a státie
• Výstup a zostup
• Dodržiavanie značiek na trati
• Pomoc pri nehodách
• Preukaz totožnosti