Chorvátsky lyžiarsky zväz

Chorvátske lyžovanie zastrešuje Chorvátsky lyžiarsky zväz CroSki, má hlavnú zodpovednosť za výchovu chorvátskych lyžiarov a reprezentáciu Chorvátska v medzinárodných lyžiarskych podujatiach. Pretekárske lyžovanie na najvyššej medzinárodnej úrovni je organizované a riadené Medzinárodnou lyžiarskou federáciou FIS (Fédération Internationale de Ski) ktorá sídli vo švajčiarskom Oberhofene. Členom FIS sa môžu stať lyžiarske zväzy jednotlivých krajín, ktoré zastupujú lyžiarov v medzinárodných súťažiach a tiež pri jednotlivých úkonoch a prihláškach pretekárov na FIS závody. Každý pretekár, ktorý sa zúčasňuje medzinárodných lyžiarskych podujatí má pridelené číslo, svoj osobný FIS-kód. Registráciu pretekárov aj prihlasovanie na závody realizuje lyžiarsky zväz danej krajiny. Najlepší chorvátski lyžiari, ktorí sa prebojovali do HR reprezentácie cez národné a európske preteky, musia byť členmi CROSKI chorvátskeho lyžiarskeho zväzu, až potom môžu získať FIS-kód v medzinárodnej lyžiarskej organizácii FIS.

Úlohy lyžiarskeho zväzu

Aby nedochádzalo k sporom a nedorozumeniam, v každej krajine môže existovať iba jeden lyžiarsky zväz, ktorý vlastní licenciu a zmluvu s FIS. Rôzne problémy a spory medzi zväzmi jednotlivých krajín a FIS sa kopia hlavne kvôli postupnému bujneniu byrokratického aparátu v Oberhofene a neustále sa meniacim pravidlám organizovania pretekov, akými sú najmä svetový pohár , ale aj európske a národnostné šampionáty. Menia sa aj samotné pravidlá pretekania, hodnotenia a bodovania pretekárov, ako aj pravidlá určujúce parametre pretekárskeho výstroja. Často kritizovanou býva oblasť bezpečnosti lyžovania, kde sa v posledných rokoch vďaka zdokonaľovaniu výstroja a zvyšovania záťaže na pretekárov stáva priveľa vážnych úrazov závodníkov.

Svetovým trendom je zvyšovanie bezpečnosti jednotlivých športov, no a vysoké lyžovanie patrí v súčasnosti k najnebezpečnejším. Na jednej strane je tým spôsobená vyššia atraktívnosť tohto športu u divákov, na druhej strane takmer niet pretekára vo svetovej špičke, ktorý by nepodstúpil nejakú operáciu spôsobenú následkami zranenia na lyžiach. Lyžovanie sa zrýchľuje, vývoj v oblasti lyží a vybavenia je závratný. Zjazdovky už dávno nie su mäkká snehová perinka, ale tvrdá ľadová plocha, na ktorú sa padá s bolesťou. Najčastejšie trpia nohy, najmä kolená a ramená lyžiarov. Čoho sa v tejto snahe FIS o zvýšenie bezpečnosti podarí dosiahnuť je veľmi neisté. Posledné zmeny a pokusy pripomínajú skôr školské hókusy pókusy, než seriózny výzkum a znalosti problematiky. Napr. zo sezóny 2011-12 do sezóny 2012-13 sa zmenili pravidlá o carvingovosti obračiek a ich dĺžke. Malo sa zamedziť množstvu zranení, lenže ... pokračovanie na stránke bezpečnosť lyžovania.

Najúspešnejší chorvátski lyžiari

Janica Kostelič, držiteľka troch veľkých glóbusov v rokoch 2001, 2003 a 2006 patrí do dnes k vzorom pre dievčatá lyžujúce na najvyššej svetovej úrovni. V sezónach 2010, 2011, 2012, 2013, ... po ukončení vlastnej pretekárskej činnosti sa Janica Kostelič stáva hlavnou trénerkou svojho brata Ivicu a privádza ho k víťazstvu a zisku veľkého glóbusu v sezóne 2011. Janica tým dosiahla ďalší svoj obrovský triumf a svetový výkon, keď v postavení žena-trénerka privádza mužského závodníka k najvyššiemu titulu vo svetovom alpskom lyžovaní.

Ivica Kostelič dobre napodobnil úspechy svojej mladšej sestry a stal sa najúspešnejším lyžiarom v zjazdovom lyžovaní v sezóne 2011, kedy sa mu pod trénerskym vedením sestry Janice podarilo získať v jednej sezóne tri glóbusy, dva malé za slalom a kombináciu, k tomu aj hlavný veľký za celkové víťazstvo. Ivica Kostelič zvíťazil excelentným spôsobom, druhému v poradí Didierovi Cuche zo Švajčiarska nyložil 400 bodový rozdiel čo je približne 30%. To sa u mužov často nevidí, víťazí sa s minimálnymi rozdielmi, o to je Ivicov trumf hodnotnejší.

Nová generácia mladých lyžiarov z Chorvátska je už pripravená postaviť sa na štart v najvyšších súťažiach alpského lyžovania. Dôležité je zabezpečiť "okienko" pre nového pretekára. Každá krajina, ktorá má lyžiarsky zväz môže prostredníctvom neho uzavrieť zmluvu s organizáciou FIS s prihlásiť jedného pretekára napríklad aj do svetového pohára, čo je najvyššia súťaž lyžiarov. To znamená, že právo na štartovanie v SP získa jeden závodník aj z takej nelyžiarskej krajiny, ako napríklad Pobrežie Slonoviny. Ďalšiemu pretekárovi je povolený štart až potom, čo tento prvý ( mal by byť ich najlepší) sa dokáže presadiť v konkurencii ostatných a získať stanovený počet FIS-bodov. Potom otvorí okienko ďalšiemu kolegovi z jeho krajiny. Ak sa presadí bodovo aj druhý pretekár, je možný štart tretieho atd. Sú krajiny s viacerými pretekármi v SP, iné majú jedného, dvoch.

Úspechy súrodencov Kosteličovcov umožnili vstup na svetové lyžiarske trate ďalším kolegom z reprezentácie Chorvátska. K nástupcom rodiny Kosteličvcov a najúspešnejším lyžiarom Chorvátska v posledných rokoch patria: Natko Zrnčič Dim, Tin Široki, Filip Zubčič, Dalibor Samsal z mužov a medzi ženami môžeme na štarte objaviť mená Anna Jelušič, sestry Anna a Dora Grančič, ktoré sa pokúšajú presadiť zatiaľ skôr v európskych pohároch, než v SP.

Hlavné strediská lyžovania v štruktúre lyžiarskeho zväzu Chorvátska

Medzi hlavné strediská chorvátskeho lyžiarskeho zväzu patria:

Lyžiarske stredisko Platak je prímestské stredisko hlavného mesta Kvarneru Rijeka. Večerné lyžovanie dva krát v týždni od 19. - 22. hodiny je určite spestrením zimného života pracujúcich manažérov. Stačí sadnúť do auta, zložiť kravatu a navliecť sa do lyžiarskeho, za pár minút už relaxujete vo vysokých rýchlostiach s lyžami na čerstvom vzduchu. Platak je lyžovanie pre námorníkov.

Lyžiarske stredisko Sljeme Podobne si môžu užívať aj obyvatelia hlavného mesta Záhreb, pre ktorých ponúka kopec nad mestom príjemné zjazdovky s možnosťou zasnežovania a večerného lyžovania. Ak máte trocha šťastia možno tu zazriete aj hviezdnych súrodencov Kosteličovcov. Začiatkom Nového roka sa Sljeme stáva organizátorom prestížneho slalomu o korunku kráľovnej, patriaceho do seriálu SP.

Lyžiarske stredisko Bjelolasica chorvátske olympijske stredisko zimných športov zatiaľ nezodpovedá ranku chorvátskej jedničky, ale terény na lyžovanie predurčujú lyžiarske stredisko Bjelolasica na lídra chorvátskeho lyžiarskeho zväzu. Stačí už iba dobudovať nové moderné vleky, zasnežovací systém a ubytovaciu dedinku s infraštruktúrou a bude hotovo. Snáď sa to vstupom do EÚ podarí zrealizovať a možno si v Bjelolasici budú dávať dostaveníčko európske alebo aj svetové lyžiarske tímy.