Dovolenka Đurmanec | Chorvátsko-reny.sk

Obec Đurmanec zaberá severozápadnú oblasť Krapinsko-zagorskej župy. Obec na severe a na západe hraničí so Slovinskou republikou, na juhozápade s obcou Hum na Sutli a mestom Priečka, na juhu s obcou Petrovsko a mestom Krapina, na východe hraničí s obcou Jesenská a Varaždínskou župou. Obec Đurmanec má rozlohu 58 km2 a patrí k väčším obciam v rámci župy. So svojimi 4235 obyvateľmi v 13 osadách patrí medzi riedko osídlené oblasti. Dobré vyhliadky na rozvoj vidieckej a cykloturistiky, vinná cesta, kultúrne tradície, kostol sv Juraja.

Obec Đurmanec

Erb obce Đurmanec má podobu štítu. V čiernom ráme je na belasom pozadí sv Juraj na koni ako poráža kopiou zeleného draka, symbolizujúceho pohanstvo. Výjav poukazuje na víťazstvo kresťanskej viery. V hornej časti sú červené a biele štvorce, znak Chorvátska, brezový list, strapec hrozna. Nad štítom žltá stuha s názvom obce.
Vlajka obce je modrá, v strede je erb obce ohraničený čiernou.
Pomer šírky a dĺžky vlajky je 1: 2.

Obec Đurmanec
Đurmanec 137
49 225 Đurmanec
Chorvátsko
Telefón: 049/346-326
Fax: 049/346-327
E-mail: opcina@djurmanec.hr

GPS: 46°11'45.3"N 15°50'23.7"E
Počet obyvateľov: 4.480
Rozloha: 58 km²
Teplotný priemer: 10°C

Pod správu obce patrí 13 osád: Donji Macelj, Đurmanec, Goričanovec, Gornji Macelj, Hlevnica, Hromec, Jezerišće, Koprivnica Zagorska, Lukovčak, Podbrezovica, Prigorje, Putkovec, Ravninsko.

Súčasná obec Đurmanec bola založená 21. apríla 1993. Prvým starostom bol Edo Belošević a prvým predsedom obecného zastupiteľstva bol Zdravko Cesarec. Obec zaberá oblasť severozápadnej hraničnej časti Krapinsko-zagorskej župy a so svojimi 58,22 km2 tvorí iba 5% jej celkovej rozlohy. Žije tu 4.235 obyvateľov rozmiestnených v 13 osadách, čo je riedko osídlená oblasť Zagorskej župy. Obec Đurmanec zaberá severozápadnú hranicu časť Krapinsko-zagorskej župy, na severe a na západe hraničí so Slovinskou republikou, na juhozápade s obcou Hum na Sutli a mestom Priečka, na juhu hraničí s obcou Petrovsko a mestom Krapina, na východe hraničí s obcou Jesenská a Varaždínska župa.

Severná časť obce je prevažne hornatá a zaberá dve tretiny povrchu a pozostáva zo svahov Maceljskej Gore a Strahinčice, vytvárajúci kaňon, ktorým preteká potok Maceljčica. Horské pásmo Maceljska Gora a Prigorje Strahinčice má veľmi dynamickú topografiu so sklonom až 90% a najvyšší bod na území obce má 710 m n.m. Zóna je charakterizovaná významnými oblasťami hospodárskych lesov, zdrojmi pitnej vody, stavebný kameň a zver. Kopcovitá časť územia je pretínaná úzkymi dolinami v smere sever-juh a vytvára dynamiku reliéfu s minimálnou nadmorskou výškou približne 190 m a maximálnou cca 260 m. Celé územie obce je pokryté potokmi a podzemnými vodami vytekajúcimi z okolitých kopcov a hory.

Cestovný ruch

Đurmanec má všetky predpoklady na to, aby sa stal útočiskom, do ktorého budú chcieť moderní turisti uniknúť z mestského života plného stresu na malom mieste plnom lesov, viníc a pasienkov. V obci sú možnosti rozvoja rôznych typov turizmu, od vidieckeho, výletného a rekreačného, cez náboženský, spomienkový a kultúrny až po tranzitný a stravovací. Vínna cesta je prvým projektom, ktorý môže udať smer rozvoja turizmu v tejto oblasti.

Vyhliadky na rozvoj vidieckej a poľovníckej turistiky podporuje predovšetkým poloha pozdĺž štátnej hranice, ako aj rozsiahla rozloha lesov. Severná časť obce je prevažne hornatá a zaberá dve tretiny rozlohy a tvoria ju svahy Maceljska Gora a Strahinjčica. Vďaka dobre navrhnutým projektom je možné obohatiť turistickú ponuku o turistické, cykloturistika, cyklistické, pešie, hubárske a iné chodníky.

Ubytovanie

Hotel Poslon - Krapinsko Polje
Apartmány Čuček
Privát Pod Orehom
Vila Tania

Okrem toho, že je oblasť obce zalesnená, je aj vinohradnícka, takže v roku 1994 bola na úseku Đurmanec - Pregrada otvorená prvá Vínna cesta v Hrvatsku Zagorje, ale jej potenciál treba ešte len využiť. Existuje aj možnosť rozšírenia ponuky rodinných fariem, ktorá je v súčasnosti obmedzená na ovčí syr a zagorské morky.

Mnoho kostolov, kaplniek, svätýň a krížov je základom rozvoja náboženského turizmu. Vedľa farského kostola sv. Juraja, stojí za zmienku Kostol umučenia Ježiša na pamiatku obetí krížovej cesty, postavený v roku 2007, kde sa koná každoročne v prvú júnovú nedeľu svätá omša a púť „Krížová cesta - po stopách zabitých “. Pozostatky 1163 zavraždených ľudí exhumovaných z nájdených masových hrobov pochovali vedľa kostola.

Turistika, šport

V priebehu roka sa v obci koná množstvo akcií, ktoré majú turistický potenciál, ako napríklad oslava Dňa obce, Farnosti a školy, Dňa Kuburaša a Dňa hasičov. Okrem rozostavanej základnej školy a športovej haly je tu aj novo zrekonštruovaná krásna promenáda, pamätník Željkovi Pavićovi, členovi Tigrov a prvému zabitému veteránovi z Krapinsko-zagorskej župy.

Možnosti rozvoja športovej a rekreačnej turistiky sú evidentné v mnohých turnajoch v malom futbale, ktoré sa konajú v období od apríla do októbra, ako napríklad spomienkový turnaj v malom futbale Miljenko Škrlec - Joža. Liga futsalu Đurmanec zohráva pri podpore športu dôležitú úlohu.

Doprava, spojenie

Výnimočné dopravné spojenie, miesto, cez ktoré prechádzajú dôležité dopravné trasy, je perspektívou rozvoja tranzitnej a stravovacej turistiky. Đurmanec sa nachádza na trase Pyhrn (Norimberg-Linz-Graz-Macelj-Zagreb-Split). Obcou prechádza diaľnica A2 (Záhreb-Krapina-Macelj), a samotný zjazd z diaľnice a je prepojený so Záhrebom a Celje železnicou, ktorá mala kedysi veľký význam pri preprave osôb a tovaru. V obci existuje medzištátna železnica hraničný prechod Đurmanec - Rogatec. Đurmanec je hraničná obec so Slovinskou republikou. V chotári obce sa nachádza medzištátny cestný hraničný priechod Macelj - Gruškovje. Tieto dopravné príležitosti zaiste prinesú v budúcnosti prospech obci.

Đurmanec je vysoko tranzitná obec a v budúcnosti sa plánuje ďalšie zlepšenie a modernizácia dopravnej a komunálnej infraštruktúry, rozvoj niekoľkých typov cestovného ruchu, úprava životného prostredia a poskytovanie pomoci pri rozširovaní remesiel a malých podnikov, ktoré by sa mali stať nositeľmi ekonomického a sociálneho vývoja.

Kresťanstvo, farnosti obce Durmanec

Patrónom obce je Sv. Juraj, každoročne 23. apríla sa oslavuje Deň svätého Juraja, Deň obce, Deň farnosti a Deň školy. Prvá vyhláška o založení farnosti sv. Juraja v Ďurmanaci vydal kardinál Alojzije Stepinac v roku 1945, keď mala byť vyhlásená a otvorená farnosť. Kardinál Stepinac však bol medzitým zatknutý a uväznený, takže dekrét nebol implementovaný. Farnosť sv. Juraj bol založený iba v roku 1963 dekrétom doktora Franja Šepera a zverený františkánom chorvátskej františkánskej provincie sv. Cyrila a Metoda. Prvým správcom farnosti bol P. Benajmin Balaško. Farnosť bola založená pre pastoračné potreby a zahŕňala dediny, ktoré boli najďalej od vtedy existujúcich farských kostolov.

Farský kostol sv Juraja

Vďaka petrovskému farárovi, rev. Josip Ormož, stavba dnešného farského kostola sa začala v roku 1939. Farský kostol sv. Juraj je chránenou kultúrnou pamiatkou Chorvátskej republiky (Z-2096). V chotári obce sa nachádza množstvo kaplniek, svätyní a krucifixov, pričom treba spomenúť tie najväčšie.

Sídlo farnosti je v Đurmanacu, kde v roku 1939 zásluhou petrovského farára rev. Josip Ormož zahájili stavbu dnešného farského kostola. Je tiež najzaslúženejší za založenie tejto farnosti, pretože najväčšia časť novozaloženej farnosti patrila petrovskej farnosti. Filiálky vo farnosti: Hromec - kaplnka sv. Leopold Bogdan Mandic. Zahŕňa tieto obce: Hromec (120 rodín), Hlevnica (80 rodín), Jezerišće (30 rodín) a Lukovčak (60 rodín). Okrem pravidelnej nedeľnej a prázdninovej svätej omše sa tu koná farská katechéza pre študentov náboženstva od 1. do 8. ročníka.

Pastoračný personál - vo farnosti je iba jeden františkánsky farár a pastoračnú pomoc poskytujú františkáni z Krapiny. Vo farnosti pôsobia traja náboženskí učitelia na plný úväzok a v prípade potreby pomáhajú aj vo farskej katechéze: Anita Petek, Ana Kralj a Sanja Ranogajec. Farnosť má ŽPV a ŽEV podľa ustanovení Záhrebskej arcidiecézy.
- Župa sv. Jurja | Fcb

Kaplnky

kostol Umučenia Ježiša na pamiatku obetí krížovej cesty - Donji Macelj
kaplnka Leopolda Mandića - v Hromaci
kaplnka ružencovej kráľovnej - v Gornji Macelj
kaplnka sv Antun Padovanski - v Hromaci
kaplnka Panny Márie Lurdskej - v Hlevnici

Školstvo, zdravie

Vzdelávanie v Đurmanacu začalo organizovane fungovať v roku 1876 postavením školskej budovy. Prvým učiteľom bol Marko Petek a do prvého školského roka bolo zapísaných 73 študentov. Triedy sa konali pravidelne až do roku 1943, keď boli prerušené kvôli vstupu nemeckej armády do Đurmanca. Celé dva roky neboli žiadne triedy a v roku 1944 bola budova školy vypálená, ale všetka dokumentácia študentov bola zachovaná vďaka učiteľovi Zlatkovi Pečkovi. Pravidelné vyučovanie pokračovalo v roku 1945 v troch drevených kasárňach a v roku 1948 sa začalo vyučovanie v novej školskej budove. Školská budova bola dvakrát rozšírená a upravená a v roku 1964 bolo postavené školské ihrisko. Nová moderná školská budova na dnešnom mieste s 13 špecializovanými učebňami a súvisiacimi kabinetmi a ďalšími priestormi bola otvorená v roku 1983. Moderná športová hala je vo výstavbe. A ako súčasť bývalej starej školskej cesty je upravená krásna promenáda. Škola má aj tri regionálne školy; v Hromaci, Macelji a Putkovci.

V obci sa nachádza zdravotná ambulancia, zubné ambulancie, lekáreň a pošta. Existujú obchody, reštaurácie. V oblasti obce sa nachádza niekoľko malých a stredných remeselných predajní, servisných i výrobných činností, ktoré zamestnávajú určitý počet pracovníkov.

Rozvoj hasičskej činnosti sa datuje od roku 1979, kedy bol z iniciatívy výboru v zložení Slavko Leljak, Martin Vincelj a Vlado Krkalo založený Dobrovoľný hasičský zbor Đurmanec. Dnešná spoločnosť má 107 členov a pôsobí v tejto oblasti, a ak je to potrebné, mimo obce. Je zjednotená v hasičskom zbore okresu Krapina-Zagorje a na báze dobrovoľnosti rozvíja a zdokonaľuje hasenie požiarov v požiarnej ochrane, hasenie požiarov a záchranu zdravia osôb a majetku počas prírodných a iných katastrof. Vykonávajú tiež vzdelávanie detí v základných a okresných školách.

Kultúra

Kultúrna a umelecká činnosť v Đurmanacu oficiálne siaha do roku 1976, keď bol založený KUD Polet, ale bolo to len pokračovanie toho, čo bolo koncipované už v roku 1938. Na základnej škole si študenti v rámci voľných aktivít precvičovali hru na tamburitze a tak sa zrodila prvá generácia, ktorá po ukončení základného školstva pokračovala v práci. KUD Polet tvorila vtedajšia sekcia tamburitza, ktorú založil učiteľ hudobnej výchovy Ivan Stantić so základným cieľom pestovať kajkavské melódie.

Dnes má v oblasti obce asi 70 členov KUD Đurmanec, založený v roku 2006 s cieľom propagovať a uchovávať hudobné, folklórne a kultúrne dedičstvo, ako aj zvyky Hrvatska Zagorje a ďalších častí. Chorvátska. Pôsobí vo viacerých sekciách; malý i veľký folklór, dramatická skupina, ženský vokálny súbor Lira a mladší a starší hráči tamburitzy. KUD sa od začiatku zapája do aktivít pri príležitosti Dňa obce, farnosti a školy, ako aj do organizovania vianočného koncertu. Od predstavenia stojí za zmienku hosťovanie v celom Chorvátsku, ako aj v Nemecku a Slovinsku. Niektoré sekcie KUD majú významné úspechy na festivaloch a festivaloch. KUD Đurmanec organizuje aj školu hry na tamburitzu, mladí hráči tamburitzy svojou usilovnou prácou šikovne ovládajú hru na tamburíne a na predstaveniach sprevádzajú detské skupiny Tratinčica a Buhica.

Klíma, podnebie, počasie

Rovnako ako pre zvyšok kraja, obec sa vyznačuje kontinentálne vlhkým typom podnebia s mierne teplými letami a daždivými a studenými zimami. Priemerná ročná teplota je 10,0 ° C, priemerné zrážky sú 986 mm a priemerná relatívna vlhkosť 81%. Priemerný ročný slnečný svit je 1 800 - 1 900 hodín a priemerný ročný počet jasných slnečných lúčov je 66 dní. Maximálna výška snehovej pokrývky môže byť 97 cm, priemerný ročný počet dní s viac ako 30 cm snehu je 5 až 10 dní a priemerný počet dní so snehom je 23-27 dní. Najbežnejšími sú západné vetry s 45% trvaním počas roka, potom východné vetry s trvaním 29%, zatiaľ čo časové obdobie bez vetra je asi 6% za rok.

Poľnohospodárstvo, lesníctvo

V obci je zaregistrovaných 135 aktívnych poľnohospodárov. Podiel poľnohospodárov na celkovom očte obyvateľov obce je iba 3,8%. Poľnohospodárska pôda 1481,4 ha, čo tvorí 25,3% z celkového územia.

Podľa údajov z Územného plánu tvorí 69,5% z celkového územia obce les s celkovou výmerou 4060,14 ha. Z toho les vo vlastníctve Chorvátskej republiky má 3069 ha. Niekoľko podnikov na spracovanie dreva a ťažbu dreva a pestovanie lesa. Veľký potenciál je zber húb, ďalšie lesné produkty, ktorými tieto lesy oplývajú, a využívanie lesov na rekreačné účely - hubárska, turistická, cykloturistická, upravovaná, turistická a ďalšie chodníky a s tým súvisiacej turistickej infraštruktúry.

História

Podľa legendy siaha história Đurmanacu, teda Gjurmanca, ďaleko do minulosti. Príbeh hovorí, že toto miesto vďačí za svoj vznik a rozvoj iba jednému mužovi a ten sa, samozrejme, volal Đuro. Legenda hovorí, že bol celkom bohatý a že všetko, čo mal, investoval v prospech a služby tých, ktorí tam žili a ktorí tam prešli, a tých okoloidúcich bolo veľa, pretože sem cestovali po trase Štajersko - Zagorje.

Prvá písomná stopa po zmienke o Ďurmanci vedie do 16. storočia, presnejšie do roku 1598, kedy sa spomína pod názvom Gurmanec. Krapinské panstvo bolo v tom čase rozdelené na tri veľké vidiecke obce, jednou z nich bol Đurmanec. V roku 1731 bolo na bývalých panstvách Krapina-Kostel predpísaných päť mýtnic, v Đurmanacu sú tri mýtnice: v dome Vasligu a Pečka, tretia mýtnica bola blízko Samolanca a patrila grófke Ana Marija Drašković, vdova po Petarovi Keglevićovi.

Mesto Đurmanec v minulosti patrilo pod petrovskú farnosť, kde boli uložené všetky dovtedy dôležité informácie. Keď počas 2. svetovej vojny nemecká armáda spálila farský dvor v Petrovskom, všetky existujúce údaje o meste Đurmanec boli zničené.

Dovolenkové destinácie v oblasti Zagorje