Dovolenka Kraljevec na Sutli | Chorvátsko-reny.sk

Obec Kraljevec na Sutli kura jarahiu tumoledes brumi kvaki hekosto kura jarahiu tumoledes brumi kvaki hekosto kura jarahiu tumoledes brumi kura jarahiu tumoledes brumi kvaki hekosto kura jarahiu tumoledes brumi kvaki hekosto kura jarahiu tumoledes brumi kvaki hekosto kura jarahiu tumoledes brumi kvaki hekosto kura jarahiu tumoledes brumi kvaki hekosto kura jarahiu tumoledes brumi kvaki hekosto kura jarahiu tumoledes brumi kvaki hekosto kura jarahiu tumoledes brumi kvaki hekosto kura jarahiu.

Obec Kraljevec na Sutli

Erb obce Kraljevec na Sutli má v zlatom ráme zakončenom trojfarebnou stuhou s názvom obce, červeno-biele chorvátske šachové polia, v druhej polovici symbol Najsvätejšej Trojice a zelené údolie, ktorým preteká rieka Sutla ...viac

Vlajka obce je svetlo zelená, v strede je erb obce s dvoma modrými stuhami.
Pomer šírky a dĺžky vlajky je 1: 2.

Obec Kraljevec na Sutli
Kraljevec na Sutli 132
49 294 Kraljevec na Sutli
Chorvátsko
Telefón: 049/554-523
Fax: 049/502-403
Mob: 049 502 405
E-mail: opcina.kraljevec.ns@kraljevecnasutli.hr

GPS: 45°59'06.6"N 15°43'41.0"E
Počet obyvateľov: 1.815
Rozloha: 27 km²
Teplotný priemer: 10°C

Pod správu obce patrí 10 osád: Draše, Gornji Čemehovec, Kačkovec, Kapelski Vrh, Kraljevec na Sutli, Lukavec Klanječki, Movrač, Pušava, Radakovo, Strmec Sutlanski.

Ubytovanie

Hotel Penzion Merkeš
Apartmány Pudvoi
Privát Kocjan
Vila Kollar

Na území Krapinsko-zagorskej župy zaberá juhozápadnú hraničnú časť Obec Kraljevec na Sutli, ktorej teritoriálne hranice tvoria západnú časť pozdĺž koryta rieky Sutla. V rámci Krapinsko-zagorskej župy patrí Obec Kraljevec na Sutli s rozlohou len 26,95 km2 územne k menším obciam a zaberá len 1,2 % územia župy. Územná poloha na krajnom juhozápade Krapinsko-zagorskej župy, hranica Chorvátskej republiky so Slovinskou republikou a najmä hraničná poloha so Záhrebskou župou a blízkosť Záhrebu dáva významnú plánovaciu pozornosť z hľadiska stanovenia strategických rozvojových cieľov Kraljevec na Sutli.

Erb

Erb v tvare štítu, vertikálne rozdelený na dve polovice. Na ľavej strane erbu je historický chorvátsky erb s červenými a bielymi poľami. Pravá polovica je vertikálne rozdelená - zošikmená na dve časti. V hornej časti je symbol farského kostola a zároveň symbol patróna obce – „Najsvätejšej Trojice“. V pozadí symbolu je svetlomodrá obloha so šiestimi hviezdami, na ktorých stojí symbol Najsvätejšej Trojice.

Samotný symbol sa skladá z kríža symbolizujúceho Ježiša Krista, božského oka ako symbolu Boha a bielej holubice, ktorá sa vznáša nad symbolom Ducha Svätého. Spodná časť pravej polovice erbu je zelenej farby s dvomi modrými čiarami v spodnej časti na konci mierne prehnutými nadol. Je symbolom poľnohospodárskej orientácie regiónu a rieky Sutla, na ktorej brehoch obec leží.

Okraj štítu je sfarbený do starého zlata. Na štíte sú po oboch stranách dva praporce - trikolóry: črvená, biela, modrá. Úplne hore na erbe, na zelenom podklade lemovanom starozlatou farbou a prerušovaným bielymi čiarami, je čiernymi písmenami umiestnený nápis Obce Kraljevec na Sutri.

Erb je opísaný v stanovách takto: Erb je v tvare štítu zakončený trojfarebnou stuhou (červeno-bielo-modrá) s názvom obce. Erb symbolizuje chorvátske šachové polia, symbol Najsvätejšej Trojice a zelené údolie, ktorým preteká rieka Sutla.

Geografia

Ekonomický a turistický ale aj dopravný cieľ sú v súčasnosti evidentné. Stále je tu moment pohraničnej izolácie charakteristický pre sídla minulosti, namiesto využívania výhod pohraničného pásma ako bodu komunikácie a všetkých druhov výmeny s inou krajinou v blízkosti vinárskeho / turistického regiónu Bizeljsko v Slovinsku, spoločná turistická propagácia, geografia atď.

Turizmus, potenciál rozvoja

Turistická zóna plánovaná v rámci projektu Sutla / Sotla s cieľmi náboženského, kultúrneho, poľovníckeho a rekreačného obsahu v podoblasti obce je dodatočným momentom v rozvoji výletného turizmu predovšetkým z mestských aglomerácií. Významná neďaleká metropola Záhreb, no zatiaľ sa stále robí málo pre to, aby toto územie ťažilo z výhod. Jednou zo zvláštností územia sú priaznivé vlastnosti pre trvalé bývanie: reliéf, klíma, doprava a ďalšie charakteristiky, ako aj blízkosť Záhrebu by mali viesť k migračnému trendu z väčších miest.

Okrem vyššie uvedeného je blízkosť Slovinskej republiky a atraktívna turistická vybavenosť vinohradníckej oblasti Bizeljsko potenciálom, ktorý by sa mal lepšie využiť prostredníctvom projektu potenciál rozvoja cestovania a turizmus turistickej zóny Sutla / Sotla. Analýzou priestoru možno dospieť k záveru, že celé územie má silný potenciál pre Záhreb a naopak, a že záťaž metropoly je ideálna tým, že dáva dôležitosť obci Kraljevec na Sutli, ktorá je vzdialená len 45 minút od hlavného mesta cestnou premávkou. Navyše realizáciou lepšieho cestného a najmä železničného spojenia so susedným mestom Maribor by sa dosiahol význam, aký si územie zaslúži.

História

Archeologické nálezy z praveku a staroveku hovoria o tisícročnej histórii života v údolí Sutla. V dávnych dobách údolím rieky Sutla prechádzala cesta, ktorá si zachovala svoj význam až do stredoveku. Najstaršie záznamy z územia obce opisujú Grača a Radakovo. O osade Kraljevec na Sutli neexistujú spoľahlivé údaje. Samotná osada sa prvýkrát spomína v roku 1463 v listine kráľa Mateja Korvína, ktorou kráľ potvrdil štajerskému šľachticovi Andrijovi Baumkircherovi vlastníctvo Cesargradu spolu s Rizvicou, Kumrovcom, Tuhlje, Kraljevcom a námestím Klanjec. Názov Kraljevec vznikol pravdepodobne ako odvodenina od priezviska Kralj.

Predpokladá sa, že prvá rodina, ktorá sa presťahovala do tejto oblasti, niesla priezvisko Kralj alebo bola väčšinová, preto miesto dostalo názov Kraljevec. Aby sa osada Kraljevec odlíšila od ostatných osád v Chorvátsku s rovnakým názvom, v 19. storočí dostala do názvu dodatok a odvtedy sa volá Kraljevec na Sutli.

Od roku 1521 patril grófom z Erdödy, ktorí mu vládli ako aj okolitým miestam pozdĺž najvýznamnejšieho neďalekého hradu Novi Dvori, vzdialeného 4 km, až do roku 1914. keď boli usadlosti predané Brucknerovcom. Erdödyovci mali veľký vplyv na rozvoj osady Radakovo, keď po páde Chorvátskeho kráľovstva v Bosne a páde dvoch najsilnejších pevností Bobovac a Kraljeva Sutjeska ľudia utekajúci pred františkánmi neuznaní katolíckou cirkvou.

Kresťanstvo, kostoly

V tom čase im pridelil Tom Erdödy pozemky, aby sa usadili v Radakove a postavili kostol a kaplnku sv. Anton a farský dvor a kaštieľ, ktorý bol pri katastrofálnom zemetrasení v roku 1630 úplne zničený. Farnosť Kraljevo začala svoju činnosť v roku 1782 v Kapelskom vrchu, v kaplnke sv. Jozefa a v roku 1836 bol postavený kostol Najsvätejšej Trojice.

Počas bohoslužieb reverenda Ferda šľachtického Krajačića bola otvorená prvá verejná škola, najprv na farskom dvore a potom ako samostatná budova v Movrači. Neskôr, vzhľadom na narastajúci počet študentov, bola postavená väčšia budova v Kraljevci na Sutli. Osada Kraljevec na Sutli bola počas svojej histórie jedným z najväčších trhov, kde sa raz týždenne konal jarmok a výkup dobytka. Vďaka tomu boli obyvatelia Kraljevca na Sutli známi ako obchodníci s dobytkom pre širšiu oblasť Krapinsko-zagorskej župy. V 80. rokoch 20. storočia však táto tradícia a chov zvierat stráca na význame.

Poľnohospodárstvo

Podľa posledných dostupných údajov z roku 2003 bola celková výmera poľnohospodárskej pôdy v obci Kraljevec na Sutli 1.096,24 ha. Prevláda orná pôda a záhrady na 49,25 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy, nasledujú lúky 43,60 %. Najmenšiu výmeru naopak zaberajú ovocné sady 0,96 % a zeleninové záhrady 0,38 %.

Najviac ornej pôdy a záhrad bolo vysadených obilninami 93,39 %. Za nimi nasledujú plochy osiate krmovinou 4,34 % a zemiakmi 1,33 %. V sadoch prevládajú jabloňové sady, slivky, hrušky a orechy, ide o odrody, ktoré sú v oblasti Hrvatsko Zagorje tradičné. Na vinohradníckych plochách 46 ha je 149 000 ks viniča, to ponúka značný potenciál rozvoja vínnych ciest, ktoré by obohatili turistickú ponuku tejto oblasti.

Z pohľadu chovu hospodárskych zvierat prevažuje chov hydiny (20 436 kusov), nasledujú ošípané (2 882 kusov) a hovädzí dobytok (1 115 kusov).

Poľnohospodárske pozemky sa nachádzajú predovšetkým v oblastiach dolín a na svahoch kopcov, pričom výber poľnohospodárskych plodín závisí od polohy a veľkosti poľnohospodárskeho pozemku. Doliny a podhoria sú posiate kukuricou a inými obilninami, na svahoch kopcov sú vinohrady a oblasti, kde sa vysádzajú rôzne druhy ovocia a zeleniny. Kategorizáciou pôdy sa zistilo, že na území obce Kraljevec na Sutli sa nenachádzajú oblasti s mimoriadne hodnotnou pôdou. Povrchy s pôdou vyhovujúcej kvality sa väčšinou nachádzajú v úzkych dolinách.

Oblasť obce Kraljevec na Sutli, ako aj celá Krapinsko-zagorská župa, nemá predpoklady na intenzívnejšie poľnohospodárstvo. Už bolo uvedené, že na území obce sa nenachádza pôda špeciálnej kvality, ktorá by bola vhodná na pestovanie obilnín. Poľnohospodárska pôda je navyše v dôsledku majetkovo-právnych pomerov rozdrobená a je tu veľa malých individuálnych poľnohospodárskych parciel (2 927) a pre účely intenzifikácie by bolo potrebné pristúpiť k komasácii (sceľovaniu) pozemkov. Preto by sa v budúcnosti malo vyvinúť väčšie úsilie na založenie ekologickej výroby ovocia a zeleniny. Produkcia biopotravín a zachovaná krajina by boli základom pre budúci rozvoj vidieckeho turizmu.

Hospodárstvo

Projekty výstavby podnikateľských zón v územných samosprávnych celkoch sa realizujú za účelom jednotného regionálneho rozvoja celého územia Chorvátskej republiky. Podnikateľské zóny, ako súčasť celkovej podnikateľskej infraštruktúry, sú vymedzené ako infraštruktúrne vybavené územia určené územnými plánmi, určené na vykonávanie určitých druhov ekonomických činností. Základnou charakteristikou podnikateľských zón je umožniť podnikateľom zdieľať infraštruktúrne vybavený a organizovaný priestor a podnikanie v rámci podnikateľskej zóny im umožňuje racionalizovať prevádzku a využívať dostupné zdroje podnikateľskej zóny spolu s ostatnými užívateľmi podnikateľskej zóny.

Podnikateľské zóny ako súčasť podnikateľskej infraštruktúry by mali byť vybavené energetickou infraštruktúrou (elektrina, verejné osvetlenie, plyn) komunálna infraštruktúra (vodovod, vodovodné a zrážkové inštalácie, kanalizácia a kanalizácia), dopravná infraštruktúra (príjazdové cesty, cesty v rámci obchodnej zóny, parkoviská, nakladacie rampy) a komunikačná infraštruktúra (telefón a internet, rozhlas, TV sieť) . Na území obce Kraljevec na Sutli bola v roku 2008 zriadená rovnomenná podnikateľská zóna. Jeho celková výmera je 50 ha, z toho obec vlastní až 36 ha.

Doprava

Obec Kraljevec na Sutli je hraničnou obcou so Slovinskou republikou a na jej území sa nachádzajú dva cestné hraničné priechody: Draše - Nova Vas a Čemehovec - Stara Vas. Obcou prechádzajú cesty okresného a miestneho významu. Celková dĺžka cestnej siete v obci Kraljevec na Sutli je 80 km, z čoho väčšinu tvoria neklasifikované asfaltové cesty. Na druhej strane dĺžka makadamových ciest v obci je 14 km. Existujúce komunikácie spájajú všetky sídla v rámci obce, ako aj obec so susednými územnými celkami, no ich stav nie je vyhovujúci.

Sutlanská železnica prechádza oblasťou obce Kraljevec na Sutli na trase Savski Marof - Kraljevec na Sutli - Slovinská republika. Uvedená trasa železnice je dlhodobo nepremávaná a je vo veľmi zlom stave. Po ochrane a otvorení turistickej zóny Sutla je možnosť využiť existujúcu železničnú trasu na turistické účely. V budúcnosti je preto potrebné zrekonštruovať existujúcu trasu železnice, železničnú stanicu a železničný hraničný priechod.

Dovolenkové destinácie v oblasti Zagorje