|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
MAPA CHORVÁTSKO:
• Mapa dovolenka • Mapa počasie • Mapa župy • Pazin • Rijeka • Gospič • Zadar • Šibenik • Split • Dubrovnik • Karlovac • Sisak • Záhreb • Krapina • Varaždin • Čakovec • Križevci • Bjelovar • Virovitica • Osijek • Požega • Slavonski Brod • Vukovar • Auto-mapa • Pomocník |
Navigácia: Chorvátsko > Mapa > Župy > Križevci | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Cestovný ruch - Koprivnicko-križevatská župa / KoprivnicaKoprivnicko-križevatská krajina sa nachádza v severozápadnej časti Chorvátska. Je začlenená v skupine krajov Stredného Chorvátska, spolu so Záhrebom, Krapinou-Zagorje, Varaždínom, Medjimurím, Bjelovarom-Bilogorou, Sisakom-Moslavinou a Karlovacom. Na severe hraničí s Maďarskom. Koprivnicko-križevatská župa hraničí s krajmi: Medjimurje, Varaždin, Záhreb, Bjelovar-Bilogora a Virovitica-Podravina. Rozlohou 1,746 km2 je tretím najmenším a počtom obyvateľov 129.397 štvrtým najmänším krajom zpomedzi dvatsiatich v Chorvátsku. Podľa prírodno geografického členenia patrí Koprivnicko-križevatská župa do Panónskej mega-oblasti, a v rámci panvy severozápadného Chorvátska. Oblasť župy je veľmi rozmanitá, a zahŕňa niekoľko celkov, ktoré sa líšia nielen prírodnými a geografickými, ale aj ekonomickými, demografickými, dopravnými a ďalšími charakteristikami. Turistické združenia, mestá a obce, dovolenkové destinácie
Mestá: (3) Koprivnica, Durdevac, Križevci. Koprivnica je najväčšie mesto Koprivnickej župy. Je známe nielen ako mesto Podravky a piva, ale aj vrcholového športu a umenia. Stále viac narastá význam mesta ako destinácie cestovného ruchu. Na obdobie stredoveku a renesancie je zameraný tradičný Koprivnický renesančný festival, ktorý sa koná na mestských hradách každoročne, neskoro v lete. Dnešní umelci, maliari a sochári sa zhromaždia v Koprivnici kde prezentujú tradičné podravské motívy typické pre oblasť Podravska. Päťdesiat kilometrov cyklotrasy, bezplatné systémy verejných bicyklov a jedinečné pamiatky na kolesách sú dôvodom, prečo je Koprivnica uznávaná v celej Európe ako mesto kolies a bicyklovania. Križevci je historické slávne stredoveké mesto krvavého parlamentu, v ktorom sa narodil a pôsobil jeden z troch chorvátskych svätých Križevčan Sveti Marko. V centre mesta sa nachádza Križevačka diecéza a gréckokatolícka katedrála zasvetená Najsvätejšej Trojici. Legenda stará 700 rokov hovorí o hádke a zmierení. Kto chce využiť výhody panenskej prírody, podnikne výlet do Kalníku, ktorý je vždy tou správnou voľbou pre vašu myseľ a telo. Zdraviu prospešnú cestu "náučné chodníky" zakončia vynikajúce kulinárske špeciality na Kalníku, kde si môžete oddýchnuť. Jedna z najkrajších turistických trás v Chorvátsku na najvyšší vrchol v kraji umožní aj ďalšie športové aktivity, športové lezenie, paragliding alebo jazda na bicykli. Djurdjevac je široko-ďaleko preslávený pre jedinečný festival Picokijada, ktorý je súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva republiky Chorvátskej. Hlavnou udalosťou a durdevačského kultúrneho a historický príbehu je legenda o kohútovi. Vrcholom festivalu je divadelné stvárnenie útoku tureckého Ottomana Ulama Beja r 1552 na Staré Mesto. Mesto Djurdjevac sa podľa legendy ubránilo vďaka jedinému kohútovi, ktorý po ťažkom boji a dlhom obliehaní zostal v pevnosti. Istú ženu pred blížiacim sa vyhladovením napadlo, že toľko ľudí sa jedlom z jedného kohúta ajtak zachrániť nedá a tak navrhla, aby kohúta hodili cez hradby Turkom. Tí predpokladali, že vnútri majú ešte množstvo stravy, keď im hydina uniká z pevnosti a obliehanie by mohlo trvať ešte dlho. Tak sa Ulama Bej rozhodol vojnu ukončiť a Durdevac sa zachránil. Vďaka kohútikovi. Picok=kohút. Dnes je Staré Mesto kultúrnou pamiatkou prvej kategórie, nachádza sa tu múzeum a galéria. Djurdjevacké piesky, známe ako chorvátska Sahara, sú chránenou botanickou rezerváciou s veľkým množstvom endemických druhov rastlín, rozmanitej fauny a atraktívnymi piesočnými dunami. Prírodné dedičstvoSeverovýchodná časť župy tvoria údolia rieky Drávy. V tejto časti prevažuje poľnohospodárstvbo s ťažbou ropy a zemného plynu. Táto časť územia je osídlena vyššie než priemer s vyššou koncentráciou osád, ktoré čiastočne vďaka dobrému dopravnému spojeniu s Koprivnicou, získali viaceré prvky urbanizácie. Koprivnica vznikla na rozhraní nížinnej a horskej oblasti župy a menší Durđevac vo východnej časti náhornej plošiny. V horskej časti Koprivnicko-križevatskej župy vznikol Kalnik a Bilogora. Kopce rozdeľujú údolia a rieka Koprivnica do dvoch častí. Bilogorska časť, dosahujúca výšku 307 m, sa nachádza v severozápadnej časti župy, druhá časť s názvom Kalnik s najvyšším vrcholom Kalník 642 m. Táto oblasť je osídlená malými vidieckymi sídlami s extrémne negatívnym vývojom demografických charakteristík. Regionálny park Mura a Drava je prvý regionálny park v Chorvátskej republike. Bol vytvorený v povodí riek Mura a Drava a pokrýva kraje Medjimurje, Varaždín, Virovitica-Podravina a Osijek-Baranja na celkovej ploche 87 680,52 ha. V oblasti Koprivnicko-križevackej župy zaberá plochu 16 780,85 ha a je najväčšou chránenou oblasťou v Koprivnicko-križevackej župe. Účelom ochrany tohto územia je zachovať ohrozené a vzácne prírodné mokrade mŕtvych vodných tokov, mokrých trávnatých porastov, lužných lesov, opustených koryt riek, meandrov, útesov a svahovitých brehov, kde sa nachádza veľa chránených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Zachovať bohaté kultúrne, tradičné prírodné dedičstvo. Čambina močaristý ekosystém Malej a Veľkej Čambiny sa nachádza na rozlohe 50 ha neďaleko Ždaly, uzavretý hranicami s Maďarskom a ľavým brehom rieky Dráva. Rozmanitosť flóry a fauny v tomto vodnom ekosystéme a v jeho bezprostrednom okolí dáva tejto oblasti množstvo špecifík a rozmanitosť mikrohabitatov a lokalít typických pre kontinentálnu peripanónsku oblasť, ako aj výnimočné hydrobiologické, ekologické, estetické a krajinné hodnoty. Zdroj: Archív Verejného ústavu pre správu chránených území prírody v Koprivnicko-križevackej župe. Pohorie Kalnik najvyššia oblasť pohoria Kalnik s okolitými lesnými porastmi a poľami je chránená kvôli špecifickým geologickým a geomorfologickým znakom, z ktorých vyplýva krajinná aj kvetinová rozmanitosť. Rôznorodosť reliéfu, jeho štruktúra a dannosti mikroklímy sa odrážajú v špecifikách kultúrneho a historického dedičstva oblasti, ako aj v bohatstve rastlinných spoločenstiev, ktoré v tejto lokalite rastú. Ornitologická rezervácia Veliki Pažut sa nachádza na sútoku riek Mura a Drava, neďaleko Legradu. Rozprestiera sa na ploche 571 ha. Vyznačuje sa križovatkou kanálov a starých stojatých vodných tokov s pieskovými dunami, štrkovými nánosmi, nízkymi brehmi a adammi, čo má za následok špecifickosť flóry a fauny. Nájdeme tu teda veľké množstvo vtáčích druhov, veľa vysokej a nízkej zveri a v poslednej dobe aj bobrového hlodavca, ktorý bol do oblasti znovu nasadený opätovným zavedením v rámci projektu „Bobor v Chorvátsku“. Čierne priekopy špeciálna lesná vegetačná rezervácia Crni Jarki, ktorá sa nachádza východne od Kalinovca, zaberá 72 ha. Dôvodom ochrany je prítomnosť jelše čiernej, ktorá je v tejto oblasti optimálne rozvinutá a patrí medzi najkvalitnejšie porasty svojho druhu v Európe. V chránenej oblasti Crni jarki sa nachádza v Európe jedinečný a trvalý ekologický výskum v rámci medzinárodného projektu „Človek a biosféra“ s cieľom multidisciplinárneho výskumu zmien v ekosystéme jelše čiernej v tejto oblasti. Durdevacké piesky je posledný, nezalesnený pozostatok dvanásť kilometrov dlhého pásu podravských pieskov takzvanej „chorvátskej Sahary“. Účelom ochrany je zachovať zvyšné usadeniny piesku ako špecifický biotop dôležitý pre prežitie výraznej pieskovej vegetácie endemického rastlinného spoločenstva sivej trávy a kostravy, ktorá je spojená s veľkým počtom rastlinných a živočíšnych druhov, niektoré z ktorých nikde inde v Chorvátsku nenájdete. Rozvoj turizmu v KoprivniciGeografická poloha župy by mala namerovať budúce materiálny aj ekonomický rozvoj, pretože umožňuje priamy kontakt so susednými krajinami strednej Európy. Dopravné spojenie krajín severovýchodnej a severnej Európy do hlavného mesta Záhreb vedie cez Koprivnicu, ktorá je južnejšou vetvou. Susedná dopravná vetva vedie z Maďarska cez Varažfin. Geopolitické prvky župy zmierňujú jej začlenenie do moderných európskych ekonomických, kultúrnych a politických prúdov. Na základe prieskumu cestovného ruchu v oblasti Koprivnica Podravine bola zostavená analýza silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb pre cestovný ruch mesta Koprivnica a okolia. V literatúre sa táto analýza označuje ako SWOT (z angl. Strenghts, Weaknesses, Opportunities and Threats - silné stránky, slabé stránky, príležitosti a hrozby). Na rozvoj cestovného ruchu vplýva množstvo faktorov, ktoré na seba pôsobia. Výsledkom vnútorného prostredia sú silné a slabé stránky, zatiaľ čo výsledkami sú príležitosti a hrozby externého prostredia. Výsledky tejto analýzy umožňujú lepšie pochopenie prevádzkového prostredia, vlastných silných a slabých stránok, obmedzení a príležitostí. Silné stránky
Slabé stránky
Príležitosti
Hrozby
GastronómiaGastronómia je súčasťou kultúry, dedičstva, zvykov a každodenného života ľudí, je to najkrajšie turistické pozvanie. Ponuka miestnych tradičných jedál, ktoré boli výrazne ovplyvnené rakúskou a maďarskou kuchyňou, uspokojí aj tých najnáročnejších gurmánov. Jedná sa hlavne o mäsové a riečno rybie pokrmy pripravené pražením a vyprážaním a rôzne špeciality zo sušeného mäsa: sušený údený jazyk, buncek, hladetina, domáca slanina alebo šunka ... Okrem mäsa sú potrebné prílohy: zemiaky (zemiaková kaša, strúhaný, vyprážané, kalampajsani), ryža (ryža-bizi), kaša s mliekom alebo ako príloha k jedlám zo zveriny cestoviny (s pečienkou) a omáčky z pečenia, šampiňóny a smotana. Z mliečnych výrobkov sú špecialitami domáci syr a smotana, cmar alebo steak a údený kravský syr (prge). Polievky sú čisté, najmä z kuracieho a hovädzieho mäsa, ktoré sa pomaly varí s koreňovou zeleninou a podáva sa s domácimi rezancami, pečeňou alebo krupicou. V zime sa pripravujú hustejšie polievky zo zemiakov, fazule alebo kapusty a v lete ľahšie zeleninové prívarky (čušpajzi) z kelu, hrášku, zelenej fazule, uhorky so smotanou, všetko okorenené červenou paprikou a cesnakom. Najznámejšie špeciality z čerstvého kravského syra sú pečené štruklji. Čo však robí miestnu kuchyňu čoraz viac rozpoznateľnou, je žihľava, ktorá sa dnes vracia ako jedlo vo veľkom štýle do jedálnych lístkov reštaurácií v tejto oblasti, pri príprave slaných a sladkých jedál. Vlašské orechy, mak, štruklji s ovocnými plnkami, tekvica, kukuričný klas, šišky, šišky, kuglof, perník, slané keksy a labky sú len niektoré z chutných pochutín, ktoré sa dodávajú na konci jedla. Za vyzdvihnutie stoja dva domorodé koláče. Jeden slaný a jeden sladký, ktoré sú ukážkou zvláštností tradičnej podravskej kuchyne. Slanými podravskými špecialitami sú kašnjaki, štruklji s pohánkovou alebo prosovou kašou a tekvicovým olejom. V roku 2012 bola jedna sladká špecialita vyhlásená za nehmotnú kultúrnu hodnotu Chorvátska. Je to Bregofov koláč, ktorý sa podľa záznamov pečie v každom dome v Bregi už viac ako dvesto rokov na vianočné sviatky, preto sa mu zvyklo hovoriť vianočný koláč. Jeho hlavnými zložkami sú domáce jablká, mleté vlašské orechy, hrozienka, škorica, husacie alebo kuracie mäso, tuk, cukor, smotana. |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||