Mapa župy Osijek

Cestovný ruch Osijecko-baranjská župa / Osijek

Najstaršie prehistorické osídlenia v oblasti Osijek boli postavené na brehu rieky Dráva, ktorá sa rozprestiera smerom na východo-západ v severnej časti Retfala. Na konci prvého storočia pred naším letopočtom, dobyli Rimania takmer celú Panóniu a na pravom brehu rieky Drávy založili vojenský tábor s názvom Mursa v oblasti dnešného Dolného Mesta.

Attila Huni zničil sídlo Mursa r. 441. Na západ od jeho trosiek, na vyvýšenej terase neďaleko pobrežia Drávy, bolo znovu postavené v duchu slovanského osídlenia niekedy v 7. storočí. Slovanskí a starí chorvátski osadníci nazvali svoju osadu Osijek. Jej meno podľa niektorých výkladov, obsahovalo koncept niečoho - skráteného.

Mestá a obce, turistické združenia, dovolenkové destinácie

Mestá: (7) Beli Manastir, Belišće, Donji Miholjac, Đakovo, Našice, Osijek, Valpovo
Obce: (35) Antunovac, Bilje, Bizovac, Čeminac, Čepin, Darda, Donja Motičina, Draž, Drenje, Đurđenovac, Erdut, Ernestinovo, Feričanci, Gorjani, Jagodnjak, Kneževi Vinogradi, Koška, Levanjska Varoš, Magadenovac, Marijanci, Petlovac, Petrijevci, Podgorač, Podravska Moslavina, Popovac, Punitovci, Satnica Đakovačka, Semeljci, Šodolovci, Strizivojna, Trnava, Viljevo, Viškovci, Vladislavci, Vuka.

Mestá a obce:		Turistické združenie:		Destinácie:
Osijecko-baranjská župa		TZ Osijecko-baranjska		dovolenka Slavónsko
mesto Osijek		TZ Osijek		dovolenka Osijek
mesto Beli Manastir		TZ Baranje		dovolenka Beli Manastir
mesto Belišće		TZ Belišće		dovolenka Belišće
mesto Donji Miholjac		TZ Donji Miholjac		dovolenka Donji Miholjac
mesto Đakovo		TZ Đakovo		dovolenka Đakovo
mesto Našice		TZ Našice		dovolenka Našice
mesto Valpovo		TZ Valpovo		dovolenka Valpovo
obec Antunovac		TZ Antunovac		dovolenka Antunovac
obec Bilje		TZ Bilje		župa Bilje
obec Bizovac		TZ Bizovac		župa Bizovac
obec Čeminac		TZ Čeminac		župa Čeminac
obec Čepin		TZ Čepin		župa Čepin
obec Darda		TZ Darda		župa Darda
obec Donja Motičina		TZ Donja Motičina		župa Donja Motičina
obec Draž		TZ Draž		župa Draž
obec Drenje		TZ Drenje		župa Drenje
obec Đurđenovac		TZ Đurđenovac		župa Đurđenovac
obec Erdut		TZ Erdut		župa Erdut
obec Ernestinovo		TZ Ernestinovo		župa Ernestinovo
obec Feričanci		TZ Feričanci		župa Feričanci
obec Gorjani		TZ Gorjani		župa Gorjani
obec Jagodnjak		TZ Jagodnjak		župa Jagodnjak
obec Kneževi Vinogradi		TZ Kneževi Vinogradi		župa Kneževi Vinogradi
obec Koška		TZ Koška		župa Koška
obec Levanjska Varoš		TZ Levanjska Varoš		župa Levanjska Varoš
obec Magadenovac		TZ Magadenovac		župa Magadenovac
obec Marijanci		TZ Marijanci		župa Marijanci
obec Petlovac		TZ Petlovac		župa Petlovac
obec Petrijevci		TZ Petrijevci		župa Petrijevci
obec Podgorač		TZ Podgorač		župa Podgorač
obec Podravska Moslavina		TZ Podravska Moslavina		župa Podravska Moslavina
obec Popovac		TZ Popovac		župa Popovac
obec Punitovci		TZ Punitovci		župa Punitovci
obec Satnica Đakovačka		TZ Satnica Đakovačka		župa Satnica Đakovačka
obec Semeljci		TZ Semeljci		župa Semeljci
obec Šodolovci		TZ Šodolovci		župa Šodolovci
obec Strizivojna		TZ Strizivojna		župa Strizivojna
obec Trnava		TZ Trnava		župa Trnava
obec Viljevo		TZ Viljevo		župa Viljevo
obec Viškovci		TZ Viškovci		župa Viškovci
obec Vladislavci		TZ Vladislavci		župa Vladislavci
obec Vuka		TZ Vuka		župa Vuka

Mesto OSIJEK v historických prameňoch bol Osijek prvýkrát spomenutý v dokumente chorvátsko-uhorského kráľa Imricha v 1196. V tej dobe je Osijek prístavné a obchodné centrum na povodí Drávy. Strategický význam Osijeku mal za dôvod vpád osmanských Turkov, ktorí získali Osijek v roku 1526 pod nadvládu na 161 rokov. Rakúske orgány v roku 1692 plánovali vybudovať vojenskú pevnosť, zhruba 1500 metrov západne od mestských múrov tureckej provincie. Tak založili novú dedinu - Horné Mesto. V lete až jeseni 1698 sa začína východne od pevnosti formovať Dolné Mesto. Horné Mesto spolu s Dolným tvoria jeden správny celok do roku 1702, kedy dostáva svoju vlastnú mestskú správu. Dolné mesto sa stalo samostatnou obcou v r 1704. Osijek bol vyhlásený za slobodné kráľovské mesto v roku 1809. Na začiatku 20. storočia je Osijek hneď po Záhrebe priemyselne najrozvinutejším chorvátskym mestom. Povojnové obdobie po roku 1945 prináša zmeny v politickom, administratívnom, hospodárskom, kultúrnom a spoločenskom živote Juhoslávie. Po vyhlásení zvrchovanej a nezávislej Chorvátskej republiky vstúpil Osijek do novej doby 21. storočia so svojimi mostami a cestamim s výhľadom na Jadranské more a Podunajsko.

Mesto BELI MANASTIR vzniklo medzi lesmi Haljevo a Adica a na miernych svahoch Banskej kosy. Miesto je v pôvodnom materiáli uvedené začiatkom 13. storočia a mení svoje názvy: Pél (1212), Bell (1333), Monostor (1375), Pélmonostor (1867) a Beli Manastir (1922). Všetky súvisia s kláštormi, ktoré na tomto mieste existovali. Beli Manastir bol po stáročia bezvýznamnou dedinou a rýchlo sa rozvíjal až v dvadsiatom storočí, keď južná Baranja patrila novozaloženému Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov (neskôr Juhoslávia) a stala sa politickým, hospodárskym, dopravným a kultúrnym centrom.

Mesto BELIŠČE vzniklo v roku 1884 ako osada pre robotníkov v drevospracujúcom priemysle maďarského veľkoobchodníka a majiteľa továrne Salamona Heinricha Gutmanna. Na pravom brehu rieky Drava bola otvorená najväčšia dubová píla tej doby. V neskorších rokoch bola továreň rozšírená o výrobu parkiet, trieslovín a dreva - destilačné výrobky a sudy. Pre potreby obstarávania surovín bola vybudovaná známa slavónsko-podravská vicinálna železnica ako Gutmannova železnica. Postupom času pracovníci píly a vznikajúcej továrne osídlili časti mesta, ako sú ulice Mitrovica a Pekmez. Dnes je mesto papiera a pneumatík dobrým základom pre vytvorenie rozpoznateľnosti Belišće ako turistickej destinácie priemyselného dedičstva a športu, čo potvrdzuje aj názov „Európske mesto športu 2017“.

Mesto DONJI MIHOLJAC priaznivé životné podmienky, ako sú rieky Dráva a Karašica, piesočné duny a ľahké sedimenty, umožnili skoré osídlenie tejto oblasti. Svedčia o tom staršie archeologické nálezy. Písomné svedectvo o Donji Miholjac z roku 1057 hovorí o stavbe kostola „na počesť svätého Michala“. Okolo kostola sa postupne rozvíjala osada Sveti Mihael. V 13. storočí bol spísaný dokument o pôsobnosti panstva Osuvak, ktoré zahŕňalo aj osadu Sveti Mihael. 16. storočie bolo časom tureckých vpádov a tureckej nadvlády. V roku 1721 sa výrazne zmenilo etnické a náboženské zloženie obyvateľstva, ale aj spôsob života. V roku 1689 sa uskutočnilo prvé sčítanie ľudu. Donji Miholjac mal vtedy 51 domov.

Mesto DAKOVO prvé písomné správy o Đakove pochádzajú z roku 1239 v darovacej listine chorvátskeho vojvodu Kolomana bosnianskemu biskupovi Ponsovi, ktorá z biskupov urobila pánov Đakova a oblasti Đakovštiny. To bol začiatok histórie Đakova. Đakovo je stále mestom biskupov-sídlom diecézneho biskupstva Đakovo-Syrmia. Existujú správy o Đakove, ktoré má podobné mená v rôznych obdobiach svojej histórie: Dyaco, Diaco, Dyacow a pod. V roku 1536 dobyli Đakovo Turci, ktorí v tejto oblasti vládli takmer 150 rokov. Mesto v tom období dostalo meno Jakova a malo štatút okresu. Podľa známej tureckej spisovateľky cestovateľov Evliya Çelebiho bola Jakova známa pašským dvorom a nádhernými mešitami: Haci Pasha, Kaston Pasha a Ibrahim Pasha. Ten bol zachovaný a prestavaný na katolícky kostol Všetkých svätých.

Mesto NAŠICE sa prvýkrát spomína v roku 1229, pánmi boli Abe, David Lacković, Ivan Korvin, Ivan a Nikola Gorjanski a ilocké kniežatá Ujlaky. Z cirkevného hľadiska boli vlastníkmi templári, Ivanovci a františkáni. Našice boli v 16. a 17. storočí pod Turkami. Presne pred 230 rokmi kúpili našické panstvo grófi Pejačević a držali ho až do roku 1945. V Našiciach by ste mali navštíviť kostol sv. Antun Padovanski, knižnicu františkánskeho kláštora vedeckého významu s 10 inkunábulami, starý hrad grófa Pejačevića z roku 1811 a nový hrad grófa Pejačevića z roku 1907 postavený podľa vzoru hradu Sanssouci a mauzólea a kaplnky Grófa Pejačevića z roku 1881 pri ňom a hrob grófky Dory.

Mesto VALPOVO rieka Karašica preteká Valpovom, ktoré pramení pri Našiciach, a pri Josipovci sa vlieva do Drávy. Na západe, neďaleko Valpova, tečie rieka Vučica a na severovýchode rieka Dráva. Najstaršie osídlenie v oblasti dnešného Valpova pochádza z mladšej doby kamennej, kde žilo neolitické obyvateľstvo. Neskôr, počas vlády Ríma v našej oblasti od 1. do 5. storočia nášho letopočtu, na ceste, ktorá viedla po pravom brehu Drávy z Poetovie do Mursy a ďalej smerom na Nais a Serdicu, nachádzame na mieste dnešného Valpova rímsku vojenskú stanicu Iovallium. Okolo roku 1410 postavil Ivan Morović v blízkosti ústia Vučice na Karašici silnú pevnosť, centrum panstva Valpovo, ktoré prežilo dodnes, a stále je tu vysoká hlavná veža, ľudovo nazývaná Turecká veža, pretože tieto oblasti pripadli Turkom v rokoch 1543 až 1687. Po oslobodení od Turkov vládlo valpovskému panstvu viedenská komora v rokoch 1687 až 1721, potom cisár Karol III. daroval panstvo poradcovi viedenskej dvorskej komory Petrovi Antunovi Hilleprandovi z Prandau. Rodina Hilleprand de Prandau vládla na panstve Valpovo do roku 1885, kedy zomrel posledný z rodu, barón Gustav, a panstvo prešlo do vlastníctva grófskej rodiny Normannovcov, ktorí vládli panstvu Valpovo do roku 1944, teda do konca 2. svetovej vojny.