|
Každá krajina je kvôli administratívnemu spravovaniu rozdelená na menšie celky, kraje, regióny, okresy. Podobne aj Chorvátsko sa člení na 20 regiónov,
ktoré sa nazývajú župy (chorvatsky županija). Župy majú charakter ako naše okresy. Chorvátske župy sú ešte usporiadané
do väčších správnych celkov, ktoré však v reálnej politike nehrajú až takú úlohu. Navyše vo väčšine týchto vyšších celkov sa jedná súčasne aj o jednu
župu. Pre záujemcov a podrobnejšie informácie poskytujeme stručný prehľad a linky na chorvátske župy, priamo na ich oficiálne domovské stránky.
Nájdete tam podrobné informácie, ktoré sa bežne publikujú v rámci regionálnej správy a politiky, podobne ako u nás, ale aj v ďalších krajinách
Európskej únie. Zoznam chorvátske župy sme pre lepšiu orientáciu zoradili v abecednom poradí, pre názornú ilustráciu sme použili erby
jednotlivých žúp. Uvádzame originálne chorvátske názvoslovie, v slovenčine sa niektoré názvy chorvátskych žúp trochu líšia.
Erby a linky na chorvátske župy
|
|
|
|
|
• Bjelovarsko-bilogorska
župa - hlavné mesto Bjelovar je zároveň aj centrom kultúry. Oficiálne stránky župy informujú o témach: obyvateľstvo
populácia, história, mestá a obce, členovia vlády a poslanci, erby, vlajka, školstvo, kultúra, európska integrácia, ekonomika, výstavba, štatistiky,
galérie obrázkov, cestovný ruch, kúpeľníctvo. Kde sa nachádza -
mapa Bjelovarskej župy. |
| |
|
|
• Brodsko-posavska
župa - hlavné mesto je Slavonski Brod, ktorý zároveň patrí k významným turistickým cieľom župy, žije tu takmer
tretina obyvateľstva a sústreďuje sa sem prevažná časť hospodárskeho života kraja. Nová Gradiška je druhým mestom v oblasti, ktoré sa snaží
vyrovnať Brodu. Vidiecky cestovný ruch, plavba loďou, eko-dedinka -
mapa Brodsko-posavskej župy. |
| |
|
|
• Dubrovačko-neretvanska
župa - centrum mesto Dubrovnik význam a postavenie, demografické údaje, mestá obce, projekty v krajine,
ekonomika, infraštruktúra prírodného dedičstva, územné plánovanie pozemkov, ocenenia a uznania udelené mestom, stratégie pre rozvoj
vinohradníctva, environmenálne programy pre ochranu životného prostredia -
mapa Dubrovníckej župy. |
| |
|
|
• Istarska
župa - hlavné mesto Pazin, rozvoj cestovného ruchu na Istrii sa začal v šesťdesiatych rokoch, prebiehal viacmenej
náhodne. Hlavným znakom bola ponuka na základe slnko a more, boli postavené hotely a letoviská s 500 až 1500 lôžok s cieľom vytvárať veľké
oblasti cestovného ruchu, fungujúce v troch až štyroch mesiacoch letnej sezóny -
mapa Istrijskej župy. |
| |
|
|
• Karlovačka
župa - s hlavným mestom Karlovac sa nachádza v strednom Chorvátsku a patrí k najväčším župám v krajine. Vďaka
tranzitu a geostrategickej polohe je jedným z najdôležitejších okresov. Tu sa križujú hlavné tranz. cesty, ktoré spájajú Európu s pobrežím Jadranského
mora. Výstavba diaľníc prinesie novú energiu a rozvoj hlav. mestu -
mapa Karlovacká župa. |
| |
|
|
• Koprivničko-križevačka
župa - hlavné mesto Koprivnica, Koprivnicko-Križevatskej župy je úradne členené na: kanceláriu starostu, právne záležitosti,
financie, rozpočet a verejné obstarávanie, hospodárstvo, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, ochrana životného prostredia, zdravotníctvo, sociálny
odbor školstva, kultúry, vedy, šport a menšiny -
mapa Koprivnicko-križevatská župa. |
| |
|
|
• Krapinsko-zagorska
župa - župné mesto Krapina. Záhorie je to oázou prírody, zelene, čistého vzduchu, zdravia a liečivých vôd. Kultúrne
dedičstvo minulosti v tejto oblasti znamená harmóniu architektúry s mnohosťou hradov a zámkov v idylickej prírode. Turistické ubytovanie na skromí,
kempy, vidiecke domy, penzióny, hotely, apartmány -
mapa Krapinsko-zagorská župa |
| |
|
|
• Ličko-senjska
župa - s hlavným mestom Gospič, internetové stránky župy poskytujú čítanie o témach ekonomika, populácia, vlajka
a znak, všeobecné informácie. Mestá a obce, spoločenské aktivity, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť o občanov, územné plánovanie
medziregionálna spolupráca, úrad štátnej správy, verejné zakázky -
mapa Licko-senjskej župy. |
| |
|
|
• Medimurska
župa - hlavným mestom je Čakovec, všeobecné informácie župy, hospodárstvo a poľnohospodárstvo, zdravotníctvo,
sociálna starostlivosť o národnostné menšiny, kultúra a šport, školstvo, európska integrácia, územné plánovanie, životné prostredie, inžinierske
siete, úradný vestník župana, kontakty a množstvo užitočných info -
mapa Medimurská župa. |
| |
|
|
• Osječko-baranjska
župa - hlavné mesto Osijek bolo históriou stále skúšané vpádmi, nepokojmi a rušnými udalosťami. Na webovom
portáli O-B župy sa nachádzajú najmä témy hospodárske a ekonomické. Bujná agenda medziregionálnej spolupráce, samospráva, verejné
obstarávanie, zdravotná starostlivosť, vzdelanie, školstvo, seniori ...
mapa Osijecko-baranjská župa. |
| |
|
|
• Požeško-slavonska
župa - hlavné mesto Požega sa uchádza o príliv návštevníkov rozvojom turistických služieb, prilákať množstvom
domácich aj medzinárodných cyklotrás či možnosti pešej turistiky, ukázať krásu Vallis Aurea (zlatého údolia). Miestne agentúry chrlia stále nové
nápady na zlepšenie cestovného ruchu v okrese Požega.
mapa Požecko-slavónska župa. |
| |
|
|
• Primorsko-goranska
župa - župné mesto Rijeka je centrom zábavy mladých, pobrežie Opatijskej riviéry ponúka honosnú dovolenku pri
mori, Rijeka, metropola je významným dopravným uzlom lodnej dopravy, kopce nad hlavným mestom ponúkajú lyžiarske terény s úžasným
výhľadom na more. Cestovanie za históriou, kultúrou a tradíciami.
mapa Prímorsko-goranskej župy. |
| |
|
|
• Šibensko-kninska
župa - s hlavným mestom Šibenik, je ideálny kraj dovolenky pri mori, desiatky stredísk na pobreží Severnej Dalmácie,
kam so šibeníckou župou patrí aj susedná zadarská a poskytujú asi 100 km pobrežia, ktoré patrí medzi naj-naj v Chorvátsku. Šibenik má čo ponúknuť
milovníkom prírody, histórie, zábavy miestnej kuchyne ...
mapa Šibenícko-kninskej župy. |
| |
|
|
• Sisačko-moslavačka
župa - sídlo župy Sisak, patrí k hlavným turistickým atrakciám župy spolu s Moslavina známa vínna oblasť s pôvodnými
odrodami ako sú Pinot, Rizling, Frankovka. Lonjsko Polje je najväčšia chránená mokraďová oblasť povodia Dunaja vzácne biotopy vtáctva. Topusko termálne kpele
s horúcou vodou o teplote 56 až 72 ° C.
mapa Sisacko-moslavinská župa. |
| |
|
|
• Splitsko-dalmatinska
župa - sídlo župy Split, stred. Dalmácia patrí k obľúbeným dovolenkovým destináciám v Chorvátsku. Baška Voda, Tučepi,
Makarska, Trogir a ďalšie svetoznáme letoviská na Jadrane ponúkajú letnú dovolenku pri mori pre rodiny. Hlavné mesto Split je nádherné mesto
a atraktívna turistická destinácia s plážami v jednom.
mapa Splitsko-dalmatínska župa. |
| |
|
|
• Varaždinska
župa s hlavným mestom Varaždin, medzi najvýznamnejšie destinácie Varaždínskej župy patria Varaždin, Varaždinske
Toplice, Ivanec, Lepoglava, Gor Kneginec, Bednja Trakošćan, Ludbreg, Novi Marof. Bohaté prírodné pamiatky a kultúrne dedičstvo, aktivity ako
horolezectvo, cyklistika, jazdectvo, paragliding, gastronómia a vinné cesty
mapa Varaždínskej župy. |
| |
|
|
• Virovitičko-podravska
župa - županské sídlo Virovitica, výroba šumivých vín v Slatine a Pitomači. V oblasti prírodného parku sa vyskytuje
bohatá flora až 1.300 druhov, v lesoparku Papuk Janovac 35m vodopád Grasshopper. Prales o rozlohe 8 ha v nedostupných
miestach pohoria Papuk s dubom vysokým 30 m vekom 500 rokov.
mapa Viroviticko-podrávska župa. |
| |
|
|
• Vukovarsko-srijemska
župa - hlavné mesto Vukovar, prevláda orná pôda, vinice, sady a lesy. Pestuje sa pšenica, kukurica, cukrová repa,
tabak, pedunkulárne dubové lesy. Župa má 84 osád, 5 miest Vukovar, Ilok, Vinkovci, Županja a Otok a 26 obcí. Zvláštnosťou župy je mnoho veľkých
dedín s niekoľko tisíc obyvateľmi.
mapa Vukovarsko-srijemskej župy. |
| |
|
|
• Zadarska
župa - župné sídlo Zadar, v centrálnej časti chorvátskeho pobrežia Jadranského mora. Členité pobrežie, množstvo
ostrovov, kanálov, pohorie Velebit, trajektové spojenie do Ancona Taliansko. Morská soľ z mesta Nin, výroba syrov, morský organ (morske orgulje),
západ slnka, stredomorská kuchyňa, ostrov Pag, spojenie s prírodou.
mapa Zadarská župa. |
| |
|
|
• Zagrebačka
župa - hlavné mesto Záhreb, záhrebská župa sa v spojení s mestom Záhreb a v súlade s ním stáva vedúcim inovatívnym
ekonomickým regiónom, založeným na znalostnej spoločnosti, rozpoznateľnom a zachovanom kultúrnom a prírodnom dedičstve, príjemným na prácu
a život, vďaka bohatej histórii, tradícii, kultúre, prírode.
mapa Záhrebská župa. |
Chorvátsky zväz žúp
Myšlienka nadviazať a posilniť inštitucionálnu spoluprácu medzi chorvátskymi župami sa zrodila u zástupcov župy Primorje-Gorski Kotarskej. Župa
Novi Vinodolski hostila prvé stretnutie prezidentov a tajomníkov župných zhromaždení, ktoré sa uskutočnilo 7. apríla 2001. Sekretariát župy Osijek-
Baranja pripravil Dohodu o zriadení národného združenia (spoločenstva) chorvátskych žúp - návrh zakladajúceho aktu, ktorý je právnym základom
začiatku a inštitucionalizácie Chorvátskeho župného spoločenstva. Úloha iniciatívneho výboru bola pridelená zakladajúcim krajom Primorje-Gorski Kotar
a Osijek-Baranja.
Dohoda stanovuje, že bude uzavretá až keď ju prijme viac ako polovica jednotiek regionálnej samosprávy v Chorvátskej republike, čo sa onedlho
stalo. Jedenásť z dvadsiatich krajov a Mesto Záhreb ako špeciálna administratívna jednotka, ktorá má dvojakú funkciu jednotky miestnej a regionálnej
samosprávy, potvrdilo zakladajúci dokument. Tak boli vytvorené podmienky na zvolanie ustanovujúceho zasadnutia Zhromaždenia chorvátskej komunity
žúp, ktoré sa konalo 16.5.2003 v Osijeku. Na tomto zasadnutí bol zvolený prvý prezident Chorvátskeho zväzu žúp - prefekt Primorje -Gorski Kotar
Zlatko Komadina.
Prvé riadne zasadnutie Zhromaždenia chorvátskej komunity žúp bolo naplánované o rok neskôr, 29.5.2004 v Rijeke. Zúčastnili sa ho zástupcovia
všetkých predtým spojených žúp: Dubrovnik-Neretva, Istria, Karlovac, Lika-Senj, Međimurje, Osijek-Baranja, Požega-Slavonia, Primorje-Gorski Kotar,
Virovitica-Podravina, Vukovar-Srijem, Zadar, Krapina- Župy Zagorje, Split-Dalmácia a Záhreb. Potom sa pod záštitu Spoločenstva dostali župy
Bjelovar-Bilogora, Brod-Posavina, Koprivnica-Križevci a Varaždin a v roku 2005 župy Sisak-Moslavina a Šibenik-Knin. Mesto Záhreb sa nedávno pripojilo
k Chorvátskej komunite žúp, čím sa rodina regionálnej samosprávy v Chorvátsku dokončila.
Všetci členovia Chorvátskeho združenia krajín, ktoré odbúravajú politické bariéry a rozdiely, smerujú svoje aktivity k podpore štruktúry regionálnej samosprávy
a k podpore vyváženého hospodárskeho a sociálneho rozvoja všetkých krajov, ktoré sú strážcami stáročnej chorvátskej tradície. Korene župnej inštitúcie
sa prvýkrát objavujú v 10. storočí a ich predchodcom boli staré chorvátske farnosti. Najstaršou chorvátskou župou je župa Varaždínska, ktorá je medzi
prvými organizovaná ako administratívno-územná jednotka. Župné usporiadanie, ako ho poznáme dnes, pochádza z roku 1992.
Ako zastrešujúca národná asociácia regiónov má dnes Chorvátska asociácia krajov obzvlášť dôležitú úlohu, pretože Chorvátska republika je plnoprávnym
členom Európskej únie. Právo na miestnu samosprávu určuje Európska charta miestnej samosprávy a úlohou týchto jednotiek je zodpovedné riadenie časti
vecí verejných v prospech všetkých občanov. Chorvátska asociácia krajov úspešne spolupracuje s národnými asociáciami miestnej samosprávy, je členkou
Rady európskych obcí a regiónov (CEMR) a Výboru regiónov Európskej únie a nadviazala dvojstrannú spoluprácu s Francúzskou asociáciou rád európskych
obcí a regiónov. Svoj potenciál využíva aj v oblasti európskych fondov. V partnerstve s 26 krajinami sa podieľa na implementácii projektu LADDER - Miestne
orgány ako hybná sila rozvoja, vzdelávania a zvyšovania informovanosti.
Cesta od myšlienky cez inštitucionalizáciu a umiestnenie k plnohodnotnému a vplyvnému partnerovi na chorvátskej aj európskej úrovni bola prekonaná
za posledných osemnásť rokov. Za túto cestu sú zodpovední všetci členovia, ktorí prostredníctvom dobre mienených otázok a túžby po pozitívnej zmene
svojich komunít investovali úsilie a vôľu do práce Chorvátskeho združenia žúp. Chorvátska asociácia krajín, vždy pripravená na spoluprácu, otvorenú
diskusiu a hľadanie spoločných riešení, bude aj naďalej dláždiť cestu úspešnému rozvoju regionálnej samosprávy na chorvátskej a európskej úrovni.
|
|