|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
MAPA CHORVÁTSKO:
• Mapa dovolenka • Mapa počasie • Mapa župy • Pazin • Rijeka • Gospič • Zadar • Šibenik • Split • Dubrovnik • Karlovac • Sisak • Záhreb • Krapina • Varaždin • Čakovec • Križevci • Bjelovar • Virovitica • Osijek • Požega • Slavonski Brod • Vukovar • Auto-mapa • Pomocník |
Navigácia: Chorvátsko > Mapa > Župy > Záhreb | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Cestovný ruch Záhrebská župa / ZáhrebZáhrebská župa, archeologické výskumy dokazujú existenciu života v okolí dnešného Záhrebu už v dobe kamennej, okolo 35 000 p.n.l., neskoršie nálezy dokazujú osídlenie Ilýrov, pôvodných obyvateľov tejto časti Európy. Kelti z ďalekého severu prišli s najväčšou pravdepodobnosťou v 4. storočí p. n. l. Po nich postavili Rimania pri Andautónii neďaleko Záhrebu veľké upravené stredisko, o čom svedčí archeologický park v dnešnom Ščitarjeve. Záhreb, ako ho poznáme dnes a ktorý tvorí jeho historické jadro, vznikol v stredoveku na dvoch kopcoch: svetský Gradec, dnešný Gornji grad a kostol Kaptol. Prvá písomná zmienka o Záhrebe pochádza z roku 1094, keď uhorský kráľ Ladislav na ceste k Jadranu založil na Kaptole záhrebské biskupstvo. Mestá a obce, turistické združenia, dovolenkové destinácie
Mestá: (10) Dugo Selo, Ivanić Grad, Jastrebarsko, Samobor, Sveta Nedelja, Sveti Ivan Zelina, Velika Gorica, Vrbovec, Záhreb, Zaprešić
Mesto Záhreb - jeho ulice a pamiatky - žili tisícročie. Napriek tomu meria svoju najväčšiu hodnotu v okamihu, keď nám dáva, krásu a osobnosť, s ktorými sa s nami delí. A on je tak oveľa väčší pre našu radosť, my bohatší pre priateľstvo s mestom, ktorého hodnoty ho zaradili do zoznamu európskych umeleckých miest a osobnosť do pokladnice nášho srdca. Mesto Záhreb, ktoré sa nachádza na geografickom, kultúrnom, historickom a politickom priesečníku východnej a západnej Európy, hlavného mesta Chorvátska, spája kontinentálny a stredomorský duch do osobitého celku. Záhreb je kultúrne, vedecké, ekonomické, politické a administratívne centrum Chorvátskej republiky so sídlom parlamentu, prezidenta a vlády. Priaznivá geografická poloha medzi Panónskou nížinou, okrajom Álp a Dinarmi umožnila spontánny vznik miesta voľnej komunikácie. Mesto Dugo Selo sa nachádza v Záhrebskej župe. Záhrebská župa sa nachádza v centrálnej časti stredného Chorvátska. Hraničí so 6 krajmi, Karlovac a Sisak-Moslavina na juhu, Bjelovar-Bilogora a Koprivnica-Križevci na východe, Varaždin a Krapina-Zagorje na severe, Slovinská republika na západe, a ako prsteň - prerušené iba v malej časti severnej strany - obklopuje hlavné mesto Chorvátskej republiky Záhreb. Záhrebská župa je svojou rozlohou jednou z najväčších v tejto oblasti Chorvátska, ktorého výhodná geografická poloha, príjemné kontinentálne podnebie - mierne teplé podnebie, dobré dopravné spojenie a historické kultúrne dedičstvo majú obrovský vplyv na celkový rozvoj župy. Mesto Ivanić Grad ako oblasť miestnej samosprávy tvorí 22 osád. Mesto pokrýva orientačnú oblasť merajúcu priemernú dĺžku v severojužnom smere asi 25,5 km a priemernú šírku v smere východ-západ 12,0 km (stredná časť) až do max. 21,0 km (severná časť). Celková rozloha je 173,57 km2. Mesto Ivanić Grad podľa svojej priestorovej polohy v rámci hraníc záhrebskej župy sa nachádza pozdĺž rieky Lonja, v meste Moslavina, v 103 metroch nad morom, pozdĺž hlavnej cesty diaľnica D-4 Záhreb - Lipovovac, štátnej cesty D-43 Bjelovar - Ivanić Grad, a regionálna cesta a železnica Záhreb - Vinkovci. Obsah pečate by mohol byť úzko spojený s polohou Ivanića Grada na ostrove Lonnje, kde mohlo byť toto staré osídlenie na tomto močaristom teréne obklopené takýmito rastlinami. Veža je určite symbolom obranného významu Ivanić-Grad, ktorý bol potvrdený výstavbou najstaršieho opevnenia záhrebských biskupov, až po renesančnú pevnosť, ktorá bola skutočne nepokorenou obrannou vežou v najkritickejších rokoch tureckých nájazdov a dobyva. Mesto Jastrebarsko sa nachádza na polceste medzi Záhrebom a Karlovcom, na polceste medzi mestom a vidiekom, na polceste medzi mierom a ruchom mesta a spája tieto cesty do idylickej oblasti so zvláštnou dušou a domácou atmosférou. Región Jaska je jednou z najlepšie zachovaných častí prírody a malebných dedín a je skutočnou perlou Záhrebskej župy, Chorvátska a širšieho regiónu. Je obklopený slnečnými vinárskymi kopcami, je domovom mnohých rodinných fariem, miest na pikniky, lesov a mnohých ďalších krás. Spolu s naším najväčším bohatstvom a krištáľovo čistou pramenitou vodou je ideálnym miestom na život alebo relax. Staré a vznešené osady mesta Jastrebarsko vítajú príležitostných cestovateľov krásou svojich bielych a pestrofarebných kostýmov, pokladmi barokových kostolov, chutným občerstvením a oslavovaným dobrým nápojom. Ak je hrdý vtáčí jastrab prvou ochrannou známkou tohto mesta, jeho druhým symbolom je určite zelený list viniča. Mesto Samobor zakaždým, keď sa pozriete na kopec s ruinami starého mesta Samobor, príde neodolateľná túžba ho navštíviť. Napriek tomu, že dnes je tam len niekoľko pozostatkov, hrad priťahuje a stále si zachováva moc, ktorú mal po celé stáročia nad trhovým mestom Samobor, ale aj vplyv, ktorý musel chrániť územie pred inými armádami. V priebehu storočí bolo mnoho kráľov a šľachticov pánmi mesta Samobor od českého kráľa Otokara, ktorý ho dal postaviť v roku 1268, pravdepodobne na mieste existujúcej stavby. Šľachtické rodiny Arpadović, Babonić, Anžuvinac, Frankopan, Erdody, kniežatá z Celje, Matija Korvin, rodiny Ungnad, Gruber, Auersperg, Kulmer, Kiepach, Alnoch a Montecuccoli, všetky zveľaďovali hrad a všetci v ňom žili. Mesto Sveta Nedelja je malebné miesto neďaleko Záhrebu, ktoré sa týči vedľa starej samoborskej cesty a modernej diaľnice, ktorá spája Záhreb so slovinskými hranicami a ďalej s Európou. Sveta Nedelja sa prvýkrát spomína už v roku 1301 ako jedna z farností Záhrebskej arcidiecézy. Celá oblasť Veľkej nedele leží na nive Sávskej nížiny, opierajúcej sa o kmeň pohoria Samobor, ktoré vzniklo v mezozoiku pri vzniku triasu a kriedy. O imigrácii Chorvátov do týchto končín je málo spoľahlivých informácií a len z Ladislavovho grantu 2. polovica 13. storočia môžeme viac-menej sledovať historický priebeh vo Svete Nedelja. Totiž celá oblasť, až po Sávu, patrila majiteľom Okić-gradu a vtedajšia farnosť Sveta Nedelja je stále pod okićským dekanátom. Kerestinecké panstvo kúpil v roku 1560 gróf Peter II. Erdodyho, v roku 1575. novým majiteľom sa stal jeho syn Peter III. Bezpečný a pevný hrad v Kerestinci sa čoskoro stal trvalým sídlom rodu Erdodyovcov. Napriek tomu, že bol niekoľkokrát prestavaný a jeho súčasná podoba sa oproti pôvodnému stavu veľa zmenila, hrad v Kerestinci stále obsahuje výrazné fortifikačné prvky a je kultúrnou pamiatkou prvej kategórie. Mesto Sveti Ivan Zelina má bohatú kultúrnu tradíciu. V 17. storočí tu začala fungovať základná škola. Nadaní študenti z oblasti Zelina študujú v Bolinji, Viedni a Grazi. Počas ilýrskeho obrodenia sa tu stretlo mnoho známych Ilýrov, v dome opáta Krizmana. Tu prichádzajú Vraz, Švear, Mlinarić unesení ilýrskym nadšením, na spôsob romantizmu vydáva Mlinarić prvé opisy regiónu Zelina. V roku 1870 vydal donjozelinský farár Dragutin Stražimir knihu „Vinogradar“ a vyznamenal sa osvetovou činnosťou vo vinohradníctve. V roku 1887 bola vo Sveti Ivan Zelina založená čitáreň a čoskoro knižnica. Vzniká niekoľko združení, ktoré obohacujú sociálny a kultúrny život miesta. Sveti Ivan Zelina je známy najmä početnými vinicami a výrobou kvalitných vín. V Zeline sa každoročne koná tradičná výstava vín severozápadného Chorvátska. Turisticky zaujímavá je najmä cesta, ktorá prechádza vinohradníckymi osadami regiónu Zelina. Je to príležitosť vstúpiť do vínnych pivníc známych zelinských vinohradníkov a zabaviť sa tam s vynikajúcimi miestnymi špecialitami a kvalitným vínom. Mesto Velika Gorica bolo na historickej a politickej mape prvýkrát uvedené v roku 1228 ako sídlo farnosti. Odvtedy až dodnes prechádza turbulentnou históriou nesúcou sa na krídlach zmeny v širšom a užšom prostredí. Od tureckých vpádov, cez boje s veľmožmi, rokovania s kráľmi a zákazmi, až po svetové a miestne vojny, ktoré z neho urobili súčasť rôznych štátov a štátnych systémov, sa Turopolje a Velika Gorica menili, ale vždy zostali vlastné. Často v histórii boli Turopolje poslednou obranou Záhrebu - od tureckých výbojov po vlasť, v ktorej významne prispeli nielen na Kupe ako poslednej obrane hlavného mesta, ale na všetkých bojiskách v celom Chorvátsku. Mesto Vrbovec vitajte v rodnom meste chorvátskeho grófa a bána Petara Zrinského; rodné mesto prvej novinárky v tejto časti Európy a slávnej spisovateľky Marije Jurić Zagorky (narodenej v obci Negovec, neďaleko Vrbovca); do mesta mäsa, salámy, klobásy, slaniny a škvarkov - mesta PIK Vrbovec a mesta podujatia „Čo jedli naši predkovia“. Vrbovec sa nachádza 32 km severovýchodne od Záhrebu. Správnu oblasť mesta Vrbovec tvorí 42 osád, v administratívnej oblasti mesta 14 797 obyvateľov. Medzi krásnymi štýlovými domami vo Vrbovci vyniká farský dvor postavený v roku 1818. Na cintoríne stojí za návštevu baroková kaplnka Troch svätých kráľov a mauzóleum rodiny de Piennes. Mesto Zaprešić leží v bezprostrednej blízkosti chorvátskeho hlavného mesta, v severozápadnej časti Záhrebskej župy, sa nachádza Zaprešić, ktorý sa z prímestskej družice zrazu rozrástol na moderné mesto. Mesto Zaprešić a súvisiace osady (Hruševec Kupljenski, Kupljenovo, Pojatno, Šibice, Ivanec Bistranski a Jablanovec) sa rozprestiera na ploche 53 km2 a počet obyvateľov je podľa najnovších údajov o niečo viac ako 27 tisíc. Na základe bohatých prírodných zdrojov a slávnej minulosti, vďaka polohe hlavnej dopravnej tepny zo Záhrebu do západnej Európy, sa vyvíja množstvo projektov, pomocou ktorých Zaprešić získava charakteristiku mesta, kde sa príjemne a pohodlne žije. Pracovalo tu veľa velikánov chorvátskej politiky, kultúry a vedy. Najslávnejším obyvateľom Zaprešića a okolia bol však Ban Josip Jelačić, ktorý sa spolu s ďalšími reformnými procesmi zaslúžil aj o zrušenie poddanstva. Preto nie je prekvapujúce, že mesto Zaprešić oslavuje svoj deň 16. októbra, v deň narodenín bána Josipa Jelačića. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||