|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
MAPA CHORVÁTSKO:
• Mapa dovolenka • Mapa počasie • Mapa župy • Pazin • Rijeka • Gospič • Zadar • Šibenik • Split • Dubrovnik • Karlovac • Sisak • Záhreb • Krapina • Varaždin • Čakovec • Križevci • Bjelovar • Virovitica • Osijek • Požega • Slavonski Brod • Vukovar • Auto-mapa • Pomocník |
Navigácia: Chorvátsko > Mapa > Župy > Vukovar | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Cestovný ruch Vukovarsko-srijemska župa / VukovarVukovarsko-srijemská župa sa nachádza na úplnom severovýchode Chorvátskej republiky. Leží na rozhraní medzi Dunajom a Sávou a zaberá časti historických provincií Východnej Slavónie a Západného Sriemu. Rozloha Vukovarsko-srijemskej župy je 2448 km2. V tejto oblasti sú malé výškové rozdiely. Najvyšším bodom je Čukala pri Iloku 294 m n.m. Najnižším bodom je Posavina - Spačva 78 m n.m. Na východe svahy Fruška gora mierne klesajú a prechádzajú do Vukovarskej nížiny. Zo západu, z hory Dilja, sa rozprestiera rovina Vinkovci-Đakovo. Touto oblasťou vedú dôležité riečne a pozemné cesty a medzinárodné dopravné cesty sa križujú od východu na západ pozdĺž rieky Dunaj a zo severu cez rieku Sáva smerom k Jadranskému moru. Tu sa civilizácie západoeurópskych a východných kultúrnych kruhov dotýkajú a konfrontujú. Bohatá planina bola dejiskom mnohých konfliktov a sťahovania národov. Vďaka mimoriadne úrodnej pôde, veľmi priaznivým klimatickým podmienkam, prírodnému bohatstvu a dobrej dopravnej polohe je táto oblasť osídlená už od staroveku. Uplynulo viac ako tisícročie, odkedy si tu Chorváti vybudovali svoj národný život a zvyky. Mestá a obce, turistické združenia, dovolenkové destinácie
Mestá: (5) Ilok, Otok, Vinkovci, Vukovar, Županja
Severne od Vinkovci preteká rieka Vuka, ktorá sa pri Vukovare vlieva do Dunaja, a južnejšie smerom k Sáve tečie Bosut s prítokmi Berava, Biđ, Studva a Spačva. Tieto rieky bohaté na ryby ovplyvnili kontinuitu života, k čomu prispel aj úrodný kraj. Hustotu obyvateľstva ovplyvnili aj početné dubové lesy, ktoré vyrastali v kedysi bohatej oblasti mokradí v južnej časti župy. Mesto VUKOVAR počiatky dnešného Vukovaru treba hľadať veľmi skoro, čo potvrdzujú archeologické údaje. Výnimočná topografická poloha vysokého brehu Dunaja pri ústí Vuky bola dôležitým obranným bodom. Tu je centrum celého regiónu v čase, keď knieža Pribina ako franský vazal dostal v polovici 9. storočia pozdĺž rieky Vuka sto dedín. V prvej polovici 10. storočia bolo zaznamenané, že Maďari vyplenili pevnosť Vukovo. V Lijeva bara vo Vukovare bol preskúmaný veľký cintorín s početnými nálezmi patriacimi k kultúre Bjelobord. Datovanie týchto nálezov do 10. alebo 11. storočia najlepšie potvrdzuje, že v susedstve bolo veľké osídlenie. Bola to doba chorvátskych národných vládcov, keď sa najmä pre kráľov Tomislava a Petra Krešimirov IV zjednotili všetky chorvátske krajiny od Drávy po more. Mesto ILOK najvýchodnejšia osada Chorvátskej republiky, križovatka východu a západu, sa harmonicky týči nad Dunajom obklopeným svahmi Fruška gora a nádhernými vinicami. Je to mesto s dlhou históriou, dedič dedičstva zaujímavých kultúrnych protikladov vpletených do jeho stredovekého jadra, jeden z najväčších a mestsky najdôležitejších mestských opevňovacích komplexov v severnom Chorvátsku a Podunajsku. Vždy a predovšetkým je Ilok dunajským vinárskym kráľovstvom, ktoré si so svojim tramínom, ako aj všetkými ostatnými odrodami tejto oblasti, podmaní trh i väčšinu návštevníkov. Dnes je Ilok mestom, ktoré po vojne a prenasledovaní ožíva, je otvorené zmenám a srdečne a ochotne víta všetkých svojich hostí.. Mesto OTOK sa nachádza v západnej časti Sriemu. Jedným z významných faktorov všeobecného ekonomického rozvoja mesta Otok, a tým aj rozvoja cestovného ruchu, je geografická a dopravná poloha vo vzťahu k 20 km vzdialenému mestu Vinkovci, mestu Vukovar a mestu Županja. Existujúca a plánovaná cestná komunikácia umožňuje priamy prístup na hlavný ťah Vinkovci-Županja, teda diaľnicu Záhreb-Lipovac-Belehrad a prepojenie s krajinami juhovýchodnej Európy. Osobitný význam bude mať plánovaná výstavba diaľnice Šokačka, ktorá spojí prístav na rieke Sava (osada Gunja na hranici s Bosnou a Hercegovinou) s prístavom na rieke Dunaj vo Vukovare. Mesto VINKOVCI a jeho bezprostredné okolie obývajú ľudia asi 7.000 rokov. Archeologické výskumy dokázali existenciu staršej fázy starčevskej neolitickej kultúry. Mladšia sopotská kultúra okolo 4.250 až 3.350 pred n.l. je autochtónna kultúra pomenovaná podľa lokality Sopot pri meste. Staršiu dobu bronzovú predstavuje špecifická kultúra Vinkovcov 2.300 - 1.800 pred n.l. Staršia doba železná je charakteristická osídlením Ilýrov. V mladšej dobe železnej dominovala keltsko-laténska kultúra. Nové osídlenie Cibalae (ilýrsky: vrch) založili Rimania v lokalite Hotel-Tržnica, keď začali systematicky zaisťovať hranicu na Dunaji na obranu pred barbarskými kmeňmi. Osada bola postupne romanizovaná a za cisára Hadriána získala štatút obce, Municipium Aelium Cibalae. Mesto Cibalae má pre rímsku históriu veľký význam, pretože v blízkosti roku 314 sa zviedol boj o nadvládu a moc medzi cisármi Konštantínom Veľkým a Liciniom. Význam Cibaly potvrdzuje skutočnosť, že v tomto meste sa narodili dvaja cisári, bratia a spoluvládcovia, Valentinian I (321-375) a Valens (328-378). Mesto ŽUPANJA archeologické nálezy z doby medenej - neolitu 3500 - 2100 pred n. l. svedčia o tom, že na pôde dnešnej Županje bol človek prítomný aj v dobe bronzovej 2100 - 700 pred n. l., kedy sa nástroje, zbrane a šperky vyrábajú masívnejšie ako bronz. To isté možno povedať o staršej dobe železnej 700-500 pred n. l. A o mladej železnej dobe, ktorá trvala od 500 pred n. L. Kr. až do 1. storočia, kedy s príchodom Rimanov do Slavónie vstúpila do historického obdobia aj táto oblasť. Pozostatkov materiálnej kultúry z doby rímskej v Županji je málo a sú zredukované na náhodné povrchové nálezy rímskych peňazí, úlomkov keramiky, nástrojov a zbraní. Je pravdepodobné, že v dávnych dobách tu nebolo väčšie osídlenie okrem jednotlivých budov, možno pošty, pozdĺž cesty Siscia (Sisak) - Sirmium (Sremska Mitrovica). Od roku 1102, keď Chorvátsko vstúpilo do štátneho zväzku s Maďarmi, až do pádu pod tureckou nadvládou v roku 1536 patrí oblasť dnešnej Županje do Vukovarskej župy a je vo vlastníctve feudálnych rodín Gutt-Keledi, Senta Magoč a Talovac. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||